Autor libreta, hudby a režisér inscenácie Temperamenty/ako sa očesať vo vetre a nezahodiť srdce, ktorá má dnes premiéru v trnavskom Divadle Jána Palárika. „Nečakám, že si vďaka nej budem vedieť na ne odpovedať. Ale snažím sa ponúknuť podnety, ktoré by som možno bežne nemal a nevidel. Dúfam, že v predstavení je dostatok impulzov, aby aj diváci mali chuť sa týmito otázkami zaoberať a zapodievať sa sami sebou,“ hovorí.
Hudba, pohyb, slovo, výtvarno… S tým všetkým vťahuje tvorca diváka do tajomstiev ľudských charakterov a ich osobných príbehov. Názov uvádzajúce slovo možno dešifrovať celkom ľahko. Poetické pokračovanie však istotu spochybňuje, predstavivosť zbavuje uzdy konvencií. „Myslím, že pre umenie je to veľmi dôležité. A obzvlášť pre umenie na Slovensku, kde máme o názoroch na to, čo je divadlo, silné predsudky, ktoré by ale, samozrejme, nemali byť,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu.
Scénický projekt je primárne určený pre mladých divákov, ktorí sa otázkami z úvodu zaoberajú najintenzívnejšie. „Veľakrát sa mi stalo, že práve mladí boli ochotní a šťastní, keď im niekto ponúkol iný divadelný jazyk ako ten, ktorý už videli a s ktorým sa často stretávali. Bez ohľadu na vek je však dôležitý prístup každého k životu. Inak budeme v politike, vo vzťahoch alebo v umení vidieť len to, čo vidieť chceme,“ zdôrazňuje Andrej Kalinka. Režisér, libretista a hudobný skladateľ, ktorý sa vo svojej tvorbe neustále snaží vytvárať absolútne scénické diela bez akýchkoľvek ohraničení. Oslovuje ľudí s otvorenou mysľou, ktorí majú názor, ale sú ochotní si ho konfrontovať a vnímať aj názory iných. A to nie je podľa jeho slov primárne o veku.
Hoci roky uprednostňoval pre svoje projekty nedivadelné priestory, tentoraz rozkrútil kolotoč umeleckých vízií na javisku. „Pre mňa osobne je predstavenie rozhovorom starého s novým. V zmysle témy čím som a čím by som chcel byť, čo sú veci zdedené a čo nadobudnuté a s ktorými môžem niečo urobiť s mnohými asociáciami. A v zmysle formy práve dialógom starších vyjadrovacích prostriedkov a nevyhnutnosťou ich pomenovať nanovo a hľadať nové spôsoby umeleckého vyjadrenia,“ vysvetľuje.
„Pozvanie Andreja Kalinku a jeho spolupracovníkov je našou programovou snahou priblížiť sa k tomu, ako vzniká súčasné divadlo v zahraničí, kde všetci tvorcovia inscenácie Temperamenty pôsobia. A práca Andreja Kalinku bezpochyby je súčasným a veľmi sugestívnym divadlom,“ pripomína riaditeľka trnavského Divadla Jána Palárika Zuzana Hekel. „Nevyhnutné je pre mňa nielen sa pozerať, ale aj hrať a vytvárať diela v medzinárodnom kontexte. Konfrontácia je pre umelca nesmierne dôležitá,“ dodáva autor a režisér inscenácie Temperamenty/ako sa očesať vo vetre a nezahodiť srdce.
