Viva Musica! ukáže to najlepšie, čo doma máme

Šestnásty ročník festivalu Viva Musica! sa vráti na mestské nádvoria a do záhrad, kde kedysi začínal. Vďaka „korone“ tu máme čisto slovenský ročník. Dá sa to vnímať aj ako výhoda?

Všetko zlé je na niečo dobré, „korona“ nás prinútila zamyslieť sa nad tým, akých umelcov máme doma. Sme medzinárodný festival, preto sme sa zameriavali najmä na zahraničných interpretov. Veľa Slovákov u nás účinkovalo síce už aj v minulosti, ale teraz sme zistili, že vynikajúcich domácich umelcov máme naozaj veľa. Možno nemajú taký marketing a PR ako zahraniční umelci, ktorých sme sem priviezli, takže širokej verejnosti ponúkame niečo menej známe. Veríme však, že ľudia budú nášmu výberu umelcov dôverovať. Dali sme si veľmi záležať a ak všetko pôjde, ako má, návštevníkov čaká dvanásť koncertov.

Podľa čoho ste vyberali účinkujúcich? Vraj často objavíte zaujímavých umelcov aj pri prehliadaní internetu.

Stalo sa, že nám internet ponúkol niekoho, koho sme vôbec nepoznali, ale väčšinou oslovujeme umelcov cielene. Umelá inteligencia internetových prehliadačov funguje tak, že keď niečo vyhľadávate na internete, počítač vám ponúka podobné či súvisiace veci, takže párkrát sme takto objavili kohosi zaujímavého. Tentoraz sme sa ale zamysleli, čo doma máme, a hlavným kľúčom boli kvalita a pestrosť. Nemáme monotematickú dramaturgiu, nevenujeme sa len jednému skladateľovi, napríklad Beethovenovi. Takže budeme mať absolútnu klasiku, ale aj veľmi neklasické veci.

Beethovena som však v programe zahliadla…

Máme aj Beethovena, ale nielen jeho. Neprihliadame ani na výročia, je síce beethovenovský rok, ale jeho hudba by mala byť oslavovaná každý deň, nielen v deň výročia. My ideme vedome inou cestou.

Poznáte všetkých účinkujúcich slovenských umelcov osobne? Alebo bol niekto objavom aj pre vás?

Objavom pre mňa bol Peter Mazalán, ktorého odporučila kolegyňa Janka Kubandová, ktorá je spolu so mnou dramaturgičkou festivalu. Peter Mazalán je mladý operný spevák, ale aj scénograf a režisér, ktorý rúca bariéry klasických koncertných formátov. Jedenásteho augusta predstaví v Záhrade Domu Albrechtovcov projekt nazvaný Zimná cesta. Zaoberá sa témou autizmu v našej spoločnosti. V prvej časti bude Peter spievať Schubertove piesne – spieva fenomenálne, takže aj keby to bol jeho recitál, bavilo by to iste všetkých divákov, ale v jednej chvíli do toho vstúpi vyrušujúci element – dievča z publika. Máme s tým skúsenosti, na naše koncerty chodievajú aj rodičia s deťmi s autizmom či Downovým syndrómom, záleží nám na tom, aby sme boli bezbariéroví, lebo vieme, že hudba týmto ľuďom veľmi pomáha. Ale toto dievča je inscenovanou narušiteľkou, ktorá ovládne pódium – spevák sa vzdiali a vďaka tejto herečke sa dostaneme do sveta, v ktorom žijú autisti. Peter Mazalán by mohol mať veľmi pohodlnú spevácku kariéru, ale rozhodol sa ísť zložitejšou cestou – vytvára vlastné koncepty, toto predstavenie aj režíruje.

Tešili sa umelci, že po dlhej koronapauze konečne vystúpia pred publikom, alebo mali aj obavy?

Chuť vystupovať je obrovská, mnohí umelci vystúpia na Vive po prvýkrát od vypuknutia „korony“. Na koncertoch budú k dispozícii dezinfekčné prostriedky, rúška a medzi divákmi budú bezpečnostné rozstupy. Ak by sme koncert museli kvôli epidemiologickej situácii zrušiť, vrátime vstupné a diváci si budú môcť pozrieť koncert na streame, ale veríme, že koncerty odohráme naživo. Stanovili sme si maximálne kapacity na miestach konania koncertov a momentálne predávame polovicu miest, pretože situácia s „koronou“ sa nedá celkom predvídať. Nemyslím si však, že je dôvod na paniku. Ak bude treba, budú rozstupy v sedení, ak sa situácia bude zlepšovať, dáme do predaja ďalšie vstupenky.

Aká je teda kapacita koncertov? Závisí od jednotlivých miest? Niektoré koncerty sa konajú v Záhrade Domu Albrechtovcov, iné na nádvorí Starej radnice alebo v Dóme sv. Martina.

Mnohí milovníci hudby berú Záhradu Domu Albrechtovcov priam ako pútnické miesto, kde sa kedysi diali historické stretnutia. Béla Bartók sem osobne chodieval a rozprával sa s hudobníkmi. Hanziho dom a záhradu momentálne oživuje občianske združenie Albrecht fórum pod vedením Igora Valentoviča. Priestor sa rekonštruuje, bude tam kaviarnička, múzeum a vonkajšie pódium, kde budú tri naše koncerty – 18. augusta tu vystúpi Stroon, čiže vibrafonista Dalibor Kocián s VJ Kubrielom. Stroon netvorí iba klasickú hudbu, ale má s ňou zaujímavé prieniky. Týždeň pred ním tu bude Peter Mazalán so Zimnou cestou a pred ním 4. augusta špičkový klarinetista Martin Adámek. Som naňho veľmi hrdý, pretože je to kolega – vyštudoval klarinet ako ja. Pred vyše rokom vyhral konkurz do parížskeho orchestra súčasnej hudby Ensemble Intercomporain, to je fenomenálny úspech. Prednesie klasiku aj súčasné veci. Do Hanziho záhrady sa zmestí asi sto ľudí. Na nádvorí starej radnice Viva kedysi začínala, keď sa festival ešte volal Hudobné záhrady Bratislavy.

Spomedzi ôsmich doteraz oznámených koncertov len na jedinom účinkuje žena? Alebo k Ľubici Čekovskej ešte pribudne ktosi ďalší?

Možno to vyzerá ako prevažne mužský ročník, ale v skutočnosti bude stáť na našich pódiách tento rok aj veľa žien, či už v rámci orchestra, alebo aj ako sólistky. V mojom tíme mám prevahu žien, takže tam sme genderovo viac ako vyvážení.

Mohli by ste k vystupujúcim pridať ešte svoju partnerku, sopranistku Adrianu Kučerovú.

Adrianka bude v čase Vivy spievať na svetoznámom festivale v Bregenzi práve v opere Impresario Dotcom Ľubky Čekovskej. To je ponuka, aká sa neodmieta, takže tento rok na Vive nevystúpi. Ale máme pre našich fanúšikov ešte jeden objav, ďalšiu dámu. Volá sa Kristína Mihaľová, to bude ďalší neklasický koncert – vystupuje so svojím priateľom Jakubom Šedivým pod umeleckým menom Kristin Lash and Jakob Grey. Títo dvaja mladí umelci tvoria nádhernú autorskú hudbu, ktorá síce nespadá do kategórie klasická hudba, ale svojou kvalitou nás veľmi zaujala. Napokon, každý rok sme na Vive uviedli aj čosi neklasické – mali sme Katarziu, Janu Kirschner či Dana Bártu a teraz ako „neklasickí“ umelci vystúpia Kristína a Jakub.

Ľubica Čekovská Vivu 28. augusta uzavrie. Na čo sa od nej môžeme tešiť?

Ľubka Čekovská je fenomén – inde na svete by umelkyňa jej kvalít bola národnou celebritou. Má na konte množstvo zahraničných úspechov. Je krásna, píše všetky žánre. Je džezová klaviristka, ale u nás všetci oveľa viac poznajú jej brata Mariána. Nebudeme mať taký obrovský orchester, aký by Ľubka chcela – ideálne stočlenný, aj kvôli „korone“ sa budeme musieť zmieriť s komornejším obsadením. Na koncerte predstavíme jej klasickú autorskú tvorbu, potom prejdeme do jej ľahšej filmovej tvorby cez divadelné veci až po hudbu k filmom a videohre, ktorú nedávno skomponovala. Dirigovať bude ďalší výrazný talent našej hudobnej scény Anton Popovič.

Trubkár Juraj Bartoš zasa na Vivu 27. augusta vnesie aj džez.

To je môj ďalší splnený sen, Juraja mám v obrovskej úcte. Roky ho chcem dostať na festival, ale vždy mal v lete taký plný kalendár, že sa to nedarilo. Ja som ho vždy chcel predstaviť ako hudobníka, ktorý hrá klasiku aj džez. Vystúpi so Slovenským komorným orchestrom Bohdana Warchala, ktorý má tento rok 60. výročie. Prvá polovica koncertu bude klasika, druhá džezové veci pre kapelu, sólo trúbku a orchester.

Nemali by sme vynechať ani koncert dua Milan Paľa a Ladislav Fančovič 25. augusta. Prečo si Paľa vyslúžil prezývku enfant terrible sólových huslí?

Zrejme svojím nekompromisným vystupovaním, je to búrlivák na pódiu, akýsi hurikán. Silná osobnosť – ako všetci umelci, ktorých tento rok predstavíme. Všetci robia Slovensku dobré meno. Klaviristu Ladislava Fančoviča ani netreba predstavovať, sú s Milanom Paľom zohraná dvojica – ich vystúpenie bude z tých klasickejších. Vystúpia v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, oni jediní si dali podmienku, že chcú kvôli akustike hrať v interiéri.

A aby sme boli kompletní, nevynechajme ani beznádejne vypredaný úvodný koncert tria Karvay, Patkoló, Buranovský.

Stotridsať miest, čo je polovičná kapacita nádvoria Starej radnice, sa hneď vypredalo. Asi za tri dni. Ak by sa situácia zlepšila, možno ešte dáme nejaké lístky do predaja. Každý pozná huslistu Dalibora Karvaya, málokto však pozná Romana Patkolóa – hoci je to zrejme najlepší kontrabasista planéty. Je veľmi skromný, žije vo Švajčiarsku, povyhrával všetky kontrabasové súťaže sveta, spolupracuje s Anne Sophie Mutter, legendárnou nemeckou huslistkou, ktorá si ho sama vybrala a spoločne odohrali množstvo koncertov po celom svete. V prvej polovici sa Roman s Daliborom budú striedať vo virtuóznych klasických skladbách, v druhej polovici odohrajú Štyri ročné obdobia v Buenos Aires od Astora Piazzolu. Je to argentínska odpoveď na Vivaldiho Štyri ročné obdobia. Na klavíri ich bude sprevádzať vynikajúci klavirista Daniel Buranovský.

Máte ešte v rukáve nejaké prekvapenia?

Áno – ešte tu máme mladé talenty, Teodora Gertlera a Ryana Martina Bradshawa, ktorí sa predstavia na spoločnom recitáli. 21. augusta uvedieme Godárovo oratórium Querela Pacis v Dóme sv. Martina. No a nedá mi nespomenúť vystúpenie ansámblu Alea pred Starou tržnicou. Boris Lenko, Stanko Palúch, Jan Krigovský, Daniel Buranovský a Adriena Bartošová odohrajú slávne argentínske tangá Astora Piazzollu. Námestie Nežnej revolúcie pred Starou tržnicou premeníme na jeden večer na legendárnu La Bocu v Buenos Aires, pred pódiom umiestnime tanečný parket, ľudia budú počúvať, popíjať vínko a tancovať.