Sto rokov s československou hudbou

Hudba je s nami stále. V dobrom aj zlom. V rámci osláv storočnice Pravdy sme sa v stručnom prehľade pozreli na hudbu, ktorá nám posledných sto rokov napĺňala soundtrack našich životov.

26.10.2020 17:41
debata (2)
Legenda František Krištof Veselý

Prvá republika, vojna a 50. roky

Prvým hitmakerom novej republiky bol Karel Hašler, skladateľ, ktorý prezentoval svoje pesničky Po starých zámeckých schodech, Pětatřicátníci či Ta naše písnička česká. Postupne sa k nám dostávali aj džez, swing a tango, ktoré dokonale prezentoval R. A. Dvorský v Červenej sedme. Kabarety a divadlá boli miestom, kde sa vytvárali populárne skladby a v tridsiatych rokoch sa o mnoho z nich postarala trojica Voskovec, Werich a Ježek z Osvobozeného divadla.

Úspech mali aj skladby v rytme polky. Najslávnejšou je Modřanská polka, známa ako Škoda lásky, ktorú v roku 1927 zložil Jaromír Vejvoda. Je to svetovo najznámejšia československá skladba a okrem dvoch českých má dvadsaťsedem textových mutácií v trinástich jazykoch. Počas 2. svetovej vojny si ju spievali americkí, anglickí, ale i nemeckí vojaci a stala sa aj neoficiálnou hymnou amerického námorníctva. Hity prvej republiky ovplyvňovali aj filmy. S Vlastom Burianom si všetci spievali Přednostu stanice, s Oldřichom Novým Jen pro ten dnešní den a ďalšie.

František Krištof Veselý, spevák, herec,... Foto: TASR, Viliam Přibyl
František Krištof Veselý František Krištof Veselý, spevák, herec, režisér, priekopník slovenskej populárnej hudby, bol sólistm operety v Slovenskom národnom divadle. Archívna snímke z 11. apríla 1963.

Na Slovensku sa populárne hity tvorili v operete. Najsilnejším autorom bol Gejza Dusík a interpretom František Krištof Veselý. V neľahkých 50. rokoch dokázali obohatiť oficiálnu kultúru plnú budovateľských a oslavných piesní o príjemné skladby, ktoré prežili až doteraz. S veľkými hitmi sa v povojnovom období prezentovali aj speváčky Gabriela Hermelyová, Melánia Olláryová a Bea Littmannová. V Česku bodovali skladby Rudolfa Cortésa a nastupujúcej Yvetty Simonovej. Mládež už zaujímal nový trend – rock and roll.

Popkultúra, bigbít a prvé hviezdy šoubiznisu

Po drsných päťdesiatych prišlo do hudby uvoľnenie a začala sa u nás udomácňovať popkultúra. Začal sa objavovať rock and roll a bigbít. Páni Suchý a Šlitr dali v Semafore základ českému popu a po ich boku sa do povedomia dostali Waldemar Matuška, Eva Pilarová, Hana Hegerová či Naďa Urbánková. Pribudli aj mená, ktoré ovplyvnili našu popkultúru na mnoho rokov Karel Gott, Helena Vondráčková, Marta Kubišová a Václav Neckář. Ich hudba znela v rádiách, v televízii aj vo filmoch. Zo spevákov sa stávali veľké hviezdy a ich hity sa na SP a LP platniach výborne predávali. Zrodil sa šoubiznis.

Depeše

Kráľ popu Karel Gott od roku 1963, keď zaujal skladbou Oči má sněhem zaváté, nastúpil na takmer neprerušenú cestu získavania Zlatých slávikov. V roku 1966 vyhral prvý ročník bratislavskej Zlatej lýry s piesňou Mám rozprávkový dom. Lýra sa vtedy nadlho stala miestom, kde sa rozbiehali veľké hity. Rodili sa aj vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů alebo Starci na chmelu.

Hegerová, Matuška a Gott - Kdyby tisíc klarinetů
Na Slovensku hviezdili Zuzka Lonská, Zdeněk Sychra, Zora Kolínska a mnohí ďalší. Začala sa hrať aj beatová hudba, ktorá dostala špeciálny československý názov bigbít. Na platniach a z rozhlasu bolo počuť Olympic, Flamengo, Matadors, Juventus či Blue Effect.
Na Bratislavskej lýra v roku 1968 spievali... Foto: archív TASR
kolinska-krajicek-1968-lyra-tasr-archiv Na Bratislavskej lýra v roku 1968 spievali Čarovnú flautu Zora Kolínska a Ivan Krajíček.

Na Slovensku sa bigbít tiež uchytil a dobové kritiky ho hodnotili hlavne kvôli jeho hlavným protagonistom Mariánovi Vargovi, Dežovi Ursínymu a Pavlovi Hammelovi ako vyspelejší než ten český. Vďaka Pražskej jari sa začalo o československej hudbe hovoriť aj v zahraničí a mnohí mali šancu presadiť sa v cudzine. Všetko zastavila okupácia v auguste 1968. Výrazne poznačila i hudbu. Stále nám ju budú pripomínať skladby Marty Kubišovej a Karla Kryla. Následné perzekúcie, cenzúra a zákazy výrazne poznamenali celé ďalšie dve dekády.

Normalizované „preberačky“, rock a dlhé vlasy

Na začiatku sedemdesiatych rokov sa vďaka nastupujúcej normalizácii veľa zmenilo. Mnohí emigrovali a nadlho zmizli z histórie, iní nemohli vystupovať a ďalší sa zariadili, ako vedeli a mohli. V hudbe bolo politické upratovanie veľmi citeľné. Napriek tomu sa zrodilo množstvo veľkých hitov a zaujímavých skladieb. Kvôli opäť uzavretej železnej opone sa naplno rozvinul fenomén, ktorý sa začal v 60. rokoch a pretrval až do konca 80. rokov. Vydávanie svetových hitov s naším textom. Mnohí ich považovali za domáce hity.

Na Slovensku sa preberalo menej. Ani veľké hviezdy ako Karol Duchoň a Eva Kostolányiová sa tomu nevyhli, ale zaujali aj domácimi skladbami. Rovnako vtedy fungovali hviezdy orchestrov Braňa Hronca či Juraja Velčovského a ďalších. Do popu významne vstupovali aj herci Michal Dočolomanský či Ivan Krajíček.

Karol Duchoň a Čardáš dvoch sŕdc

Všade inde populárny rock mal u nás ťažkú pozíciu. Vladimír Mišík a Katapult chvíľu fungovali, chvíľu boli zakázaní. Olympic opatrne prešľapoval medzi popom a rockom. Svojsky sa s cenzúrou porátal František Ringo Čech.

Schlinger a Jahody mražený

Rock skrýval pod „srandu v textoch“ a miešal ho s neškodnou „bubblegum music“. Pomohol tak k fungovaniu Viktora Sodomu a Jiřího Schelingera. Popri popevkoch o papouškoch, parných strojoch a trpaslíkoch, sa tak mohli nahrať aj silné rockové skladby.

Papoušek Kakadu

V umeleckom jazzrocku sa takmer mimo všetkých reštrikcií darilo vydávať dôležité albumy skupín Collegium musicum, Fermata či Deža Ursínyho. V rádiách a televízii sa točili dookola len zavedené mená, ale koncom 70. rokov sa podoba československého popu začala znova meniť. Formovala sa silná slovenská vlna, ktorej nástup odštartovala skupina Modus.

Ursiniho Tvár v zrkadle

„Kazeťáky“ a volkmeny na slovenskej vlne až k slobode

Osemdesiate roky priniesli silnú slovenskú vlnu, ktorá zaplavila celú krajinu a mnohé hviezdy zneli z gramofónov, „kotúčakov“, „kazeťákov“ a volkmenov v obidvoch republikách. Rozbehol to Modus s Marikou Gombitovou, Mirom Žbirkom a Jankom Lehotským víťaznou lýrovkou Úsmev a ďalšími. K tomu sa pridal aj prvý sólový album Mariky s megahitom Vyznanie.

Marika Gombitová: Vyznanie

V skupine sa spolu prehupli do novej dekády a potom už išiel každý sám. Marika síce ešte nejaký čas spievala s Modusom, ale úspechy vlastných albumov ju posunuli na sólovú dráhu. Žbirka s Lučeničom založili Limit a začali produkovať vlastné skladby, ktoré kraľujú doteraz. Absolútnymi hitmi sa stali piesne z filmového muzikálu Neberte nám princeznú. Nádherné Ursínyho skladby si vtedy spievali veľkí aj malí.

Prišli aj mladí speváci Beata Dubasová a Peter Nagy. Celorepubliková popularita Petrovi vyniesla prvé miesto v československom Zlatom slávikovi. Bol druhý z troch Slovákov, ktorí zložili z trónu Karla Gotta. Prvý bol Miro Žbirka a tretí Paľo Habera. Ten sa objavil ako frontman kapely Team a za krátky čas si získal srdcia slovenských a českých fanúšikov, prevažne dievčat. Team získal Zlatého slávika trikrát a predbehol najdôležitejšiu slovenskú kapelu 80. rokov, ktorá tam bola štyri roky po sebe od roku 1984.

Elán a Kaskadér

Elán dosiahol celočeskoslovenský zásah a bodoval už od skladby Kaskadér. Vašo Patejdl po odchode z Elánu začal úspešnú sólo kariéru, ktorú odštartovali jeho skladby z kultového filmu Fontána pre Zuzanu. V Čechách sa rozmáhala folková a country hudba, s väčšími či menšími problémami fungoval folkrock alebo bývalé bigbítové hviezdy a zakazovaná nová vlna. Na výslní boli stále hviezdy predchádzajúcich dekád. K hitom Gotta, Vondráčkovej, Zicha, Filipovej a ďalších sa pridali diskokolovrátky „produkčných stajní“ Janečka, Vágnera, Hanniga a Štaidla.

Objavili sa Michal David, Dalibor Janda, Pavel Horňák, Kotvald & Hložek, Iveta Bartošová, Heidi Janků, Darina Rolincová a Lucie Bílá. Bodovali skladby z mládežníckych filmov Kamarád do deště či Discopříběh. Zosilnela aj neoficiálna kultúra. Svoje prvé platne nahrávali nové kapely Lucie, Žentour a Oceán.

Po schodoch s Richardom Müllerom

Na Slovensku dostali šancu mladí interpreti zo širokého hudobného spektra – elektronický Banket, veselý Vidiek, rocková Tublatanka aj reggae Robo Grigorov. Práve oni sa postarali o neplánované hity novembra 1989. Skladby Pravda víťazí a Pocta Majakovskému nás spolu so Sľúbili sme si lásku od Ivana Hoffmanna preniesli do slobodných dní.

Slobodná samostatnosť

Cez otvorené hranice k nám začala slobodne prúdiť hudba z celého sveta. Napriek prvotným obavám to domácu hudbu neohrozilo. Jej nárast bol, naopak, veľmi silný. Na scénu sa vrátili zakázaní umelci, priestor dostali aj alternatívne žánre. Úspešne pokračovali legendy z predchádzajúcich dekád. Karel Gott hviezdil v spolupráci s Paľom Haberom. Ten okrem toho sypal hity s Teamom aj sólovo. Elán pokračoval v úspešnom ťažení a vyštartovali aj nové kapely. V Česku to jednoznačne boli Lucie a Oceán, Shalom, Chinaski, Kryštof či JAR, Sexy Dancers a Monkey Business. Na Slovensku svoje prvé albumy vydali punkové legendy Slobodná Európa, Zóna A či Extip. Pribudlo neopunkové Inékafe a začala sa rozširovať poprocková scéna. Skupina IMT Smile oslovila už prvým albumom Klik Klak, HEX nahral debut Ježiš Kristus nosí krátke nohavice, No Name chrlili megahity, Metalinda mala Jána Ámosa Džínového, Gladiator stíhal metal, grunge aj poprock. Udomácnilo sa aj ska s Polemicom či nezaraditeľná kapela Horkýže Slíže.

Maduar, MC Erik a Barbara, Made II Mate, OBD a mnohí ďalší rýchlo zažiarili, zažili krátku megapopularitu a rovnako rýchlo sa aj vytratili. Richard Müller rozpustil Banket a vydal sa na sólovú dráhu. Už prvé single ho dostali na výslnie, z ktorého doposiaľ nezišiel. Úspešnú kariéru začala Jana Kirschner.

I.M.T. Smile ako najlepšia skupina roka 1998 s... Foto: TASR, Štefan Púčik
I.M.T. Smile-Gladiator I.M.T. Smile ako najlepšia skupina roka 1998 s predošlým víťazom, kapelou Gladiator.

Legendy popu dokázali držať krok s dobou aj po roku 2000. Miro Žbirka sa vrátil do hitparád so skladbou Čo bolí, to prebolí, Helena Vondráčková roztancovala parkety hitom Dlouhá noc, Jožo Ráž bol dlho číslo jeden s filmovou skladbou Voda, čo ma drží nad vodou a neskôr s Elánom očaril baladou Láska moja. Richard Müller nahral silné albumy. Na niektorých spolupracoval s talentovaným Ivanom Táslerom, ktorý popritom s IMT Smile úspešne vydával jeden hit za druhým. A robí to doteraz.

Jožo Ráž, Elán a Láska moja
Posledné dve dekády plnili hitmi Peha, Katka Knechtová, Nocadeň, Para, Desmod, Komajota, Kristína, superstáristi Peter Cmorik, Zdenka Predná, Katka Koščová, Tina, Rytmus a s ním celá hip-hopová vlna, Peter Bič Project, Adam Ďurica, Mária Čírová, Sima Martausová, Emma Drobná a mnohí ďalší. Na ich dosah v hudobnej histórii si ešte musíme počkať.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #hudba #história