Pôsobil ako pedagóg hry na klavíri na Konzervatóriu v Bratislave a ako hudobný skladateľ v Štúdiu spravodajských a dokumentárnych filmov. Pracoval vo Zvukovom štúdiu Československej televízie a v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu
Pôsobil tiež ako tajomník skladateľskej sekcie Zväzu slovenských skladateľov alebo ako externý pedagóg na Katedre teórie Hudobnej fakulty VŠMU. Niekoľko rokov mal zakázanú umeleckú činnosť. Následne spolupracoval v Umenovednom ústave SAV či ako externý pedagóg elektroakustickej kompozície na Katedre skladby a dirigovania na VŠMU v Bratislave.
Bol napríklad členom poroty Medzinárodnej skladateľskej súťaže M. Wienawského a Medzinárodnej skladateľskej súťaže Witolda Lutosławského vo Varšave, od roku 1991 i členom prípravného výboru festivalu Melos-Étos. Na začiatku 90. rokov bol členom Skupiny pre reformu umeleckého školstva pri Ministerstve kultúry SR, Poradného zboru Ministerstva kultúry a Československej asociácie Club of Rome v Prahe. Bol tiež členom Krakovskej sekcie Zväzu poľských skladateľov i Zväzu poľských skladateľov.
Roman Berger sa narodil 9. augusta 1930 v poľskom meste Cieszyn. Jeho mladosť bola poznamenaná nacistickým útlakom, perzekúciou jeho otca a prácou v stolárskej dielni. Hudbe sa začal plne venovať až počas gymnaziálnych štúdií (194549), keď súkromne študoval hudobnú teóriu, hru na klavíri a organe u Jana Gawlasa. V roku 1949 zmaturoval na Poľskom gymnáziu v Českom Těšíne a začal študovať hru na klavír na Vysokej hudobnej škole v Katoviciach.
V roku 1952 bol aj s rodinou donútený presťahovať sa na Slovensko do Bratislavy, kde v rokoch 19521956 doštudoval klavír na Vysokej škole múzických umení (VŠMU). Počas štúdia sa venoval aj komponovaniu, čoho svedectvom bolo niekoľko prevažne klavírnych skladieb – jednou z nich bola Sonáta 1960.
Ďalšie štúdium kompozície v rokoch 19611965 absolvoval u hudobného skladateľa profesora Dezidera Kardoša. Bergerova absolventská orchestrálna skladba Transformácie sa stala vyjadrením snáh vtedajšej avantgardy.
Neskôr sa Berger venoval výučbe klavírnej hry na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Ako hudobný skladateľ pôsobil v Štúdiu spravodajských a dokumentárnych filmov, kde v období rokov 19591969 pracoval na vyše desiatke krátkych filmov. Počas rokov 19651966 pracoval vo Zvukovom štúdiu Československej televízie a v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. V rokoch 19671969 pôsobil ako tajomník skladateľskej sekcie Zväzu slovenských skladateľov.
Bol tiež externým pedagógom na Katedre teórie Hudobnej fakulty VŠMU (1969–1971), obdobie nastupujúcej normalizácie však zbavilo skladateľa možnosti zamestnania vo svojej oblasti. V rokoch 19721977 mal zakázanú umeleckú činnosť a len zriedkavo tvoril hudbu pre krátke dokumentárne filmy.
V závere 70. rokov spolupracoval s Umenovedným ústavom Slovenskej akadémie vied (SAV), neskôr (19801989) tam zastával pozíciu odborného pracovníka. V rokoch 19821984 pracoval aj ako externý pedagóg elektroakustickej kompozície na Katedre skladby a dirigovania na VŠMU v Bratislave. Spolu s matematikom Belom Riečanom organizoval od roku 1984 pravidelné semináre Hudba a matematika.
Po páde komunistického režimu prispel Roman Berger spolu s českými skladateľmi Marekom Kopelentom a Aloisom Piňosom k oživeniu činnosti československej sekcie Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). Od 90. rokov zastával množstvo organizačných i čestných funkcií. Bol napríklad členom poroty Medzinárodnej skladateľskej súťaže M. Wienawského a členom poroty Medzinárodnej skladateľskej súťaže Witolda Lutosławského vo Varšave (1990, 1992, 1995, 1998).
Od roku 1991 sa ako člen prípravného výboru podieľal na organizácii festivalu súčasnej hudby Melos-Étos. Na začiatku 90. rokov bol členom Skupiny pre reformu umeleckého školstva pri Ministerstve kultúry SR. V roku 1998 sa stal členom Krakovskej sekcie Zväzu poľských skladateľov a od roku 1999 i Zväzu poľských skladateľov. Rozsiahle boli Bergerove aktivity v oblasti česko-slovenskej, ako i poľsko-slovenskej vzájomnosti. Publikoval množstvo článkov, štúdií, esejí či úvah v poľskom, anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku v prestížnych umenovedných zborníkoch a periodikách.
V roku 1988 mu Viedenská univerzita udelila cenu Gottfrieda von Herdera, v roku 2010 mu Hudobný fond prepožičal cenu Jána Levoslava Bellu za celoživotné dielo a v roku 2012 získal Cenu Zväzu poľských skladateľov za vynikajúcu skladateľskú tvorbu a inšpirujúce práce z oblasti filozofie a hudobnej teórie (Matematika a hudba, 1997; Dráma hudby, 2001; Zasada twórczości, 2005; Cesta s hudbou, 2012).
