Kedysi ste v rozhovore pre Pravdu povedali, že čím menej času človek má, tým viac sa snaží priestor nájsť a naplno ho využiť. Koľko času máte teraz a ako ho využívate?
Času príliš veľa nemám. Na začiatku pandémie v Londýne všetci na sociálnych sieťach postovali, ako čítajú knihy, akí sú tvoriví, ako pečú, varia a vypozerali celý Netflix. My sme bojovali o každý kúsoček voľného času, aby sme si dokázali utriediť myšlienky predtým, než nás ďalší deň hneď ráno zavalí školskými povinnosťami. Venovali sme sa domácej výučbe oboch našich detí a vôbec to nebolo jednoduché.
Na tri mesiace išla hudba absolútne bokom. Dostali sme sa až do situácie, že sme počúvali iba to, čo sa páči našim deťom, všetky ambície sme odložili. Ale všetko má aj svoju pozitívnu stránku a ja som nesmierne rada, že som strávila krásne chvíle s mojou mladšou dcérou bez toho, aby som musela cestovať hore-dole na koncerty, môj muž Eddie učil našu staršiu dcéru. Bolo to veľmi pekné a naše deti si to užili.
Tvorili sme však málo, čo vzniklo do konca februára, ostalo v počítačoch nedokončené a vraciame sa k tomu až teraz. Na druhej strane je dobré mať od vecí odstup. Len dúfam, že to nebude trvať večne a že tento rok sa nám podarí urobiť silný album.
Foto: Matúš Bence
Práve ste však zverejnili pieseň Láska neumiera, ktorá bude titulnou skladbou seriálu Slovania. Prečo ste si najprv mysleli, že by ju nemala spievať žena?
Nebolo to celkom tak, len som mala prvotný pocit, že by to možno mal spievať muž – vzhľadom na tému. Pozrela som si ukážky a trailery, ktoré mi ukázala producentka Wanda Hrycová na prvom stretnutí a téma sa mi zdala vyložene maskulínna, historická, silná, zobrazuje sa veľa bojových scén.
Ale seriál nebude len o mužoch, sú v ňom skvelé ženské herecké osobnosti, na ktoré sa teším. Napokon, producentka vedela, čo robí, keď ma oslovila a príležitosť prišla v pravý čas, v roku 2020, keď bola ženská téma veľmi diskutovaná. Bol to pre ženy mimoriadne silný rok. Verila som, že to zoberiem zo správneho konca a že sa mi podarí urobiť dobrý song.
Hovoríte, že ste museli dlho hľadať spôsob, ako túto historickú tému spracovať, no z vašich známych „morušových“ albumov dýchajú tradície.
Práca na albumoch Moruša mi dala nahliadnuť do sveta tradícií, folklóru, ale aj rozprávania príbehov, ktoré sa posúvali ďalej z generácie na generáciu. Slovania sú istým spôsobom rozprávkoví, aj Moruša bola troška rozprávková, to mali obe témy spoločné.
Keďže mám za sebou tento veľký hudobný projekt, mala som kam siahnuť. Zneisťovali ma skôr slová, hľadala som jazyk, aký mám použiť, to, čo by ma s témou spojilo natoľko, aby mi ľudia uverili, aby som v nej mohla byť autentická. Trvalo mi to trocha dlhšie, ale myslím, že výsledok autentický je, aj vďaka fantastickému hlasu Štefana Šteca, ktorý v piesni znie.
Foto: Charles Heales
Pandémia trvá už rok, ako sa za ten čas váš život zmenil?
Áno, pandémia trvá už rok, doma sme si to všimli, keď si kačky na jazere v našom parku znova začali stavať hniezda. Zmenilo sa veľa, no zároveň sme v pokojnom móde. Máme takú filozofiu, že sa každý deň snažíme urobiť niečo iné, čo ho odlíši od predošlého dňa, aby sme si ho zapamätali, vypĺňať dni tak, aby neplynuli v jednej línii, ktorá sa spojí do sivej machule.
Do môjho života to prinieslo istú disciplínu. Každé ráno idem behať a vyčistiť si pritom hlavu, inak mám chvíľu pre seba až po desiatej večer… Niežeby som si na to zvykla, ale prijímam, že som svoje ambície na nejaký čas odložila nabok a tvorím len, keď je na to priestor, už si ho nevymáham.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Nahrali ste aj nostalgickú pieseň s Vojtom Dykom, no so šťastným koncom – veríte v šťastné konce?
Jednoznačne verím v šťastné konce. Aj keď sa nedejú až tak často, podľa mňa sa oplatí v ne veriť. Okrem všetkých tých zlých správ minulý rok priniesol aj dobré správy: že sa nájdu ľudia, ktorí sú schopní v sekunde odložiť svoje pohodlie a urobiť všetko v prospech ostatných – či to boli vedci, alebo zdravotníci.
Ukázalo sa tiež, že bojovať za pravdu je dôležité. Aj že tých právd je niekoľko. Ukázalo sa, že umenie a kreativita budú fungovať aj napriek nedostatku podpory od našich politikov a vlády. Minulý rok otvoril témy, ktoré sú pre mňa dôležité a priniesol mi aj obrovskú vlnu novej kreativity. Dúfam, že sa mi tento rok podarí zdieľať ju s ostatnými. Ľudia budú kultúru potrebovať, aj keď sa teraz sústredíme skôr na základné potreby.
