Za jeho vznikom stojí režisér Ladislav Kaboš. Inšpiroval ho spomínaný sólový album z roku 1987, na ktorom sa Marika Gombitová podieľala aj autorsky. Videoklipy tvoria krehký portrét speváčky, ktorej život a kariéru poznamenala dopravná nehoda v novembri 1980, pri ktorej ochrnula od siedmeho stavca chrbtice až po končeky prstov.
"Nechcel som veľa záberov Mariky na vozíčku. Mal som predstavu, že to bude len jeden – posledný záber filmu,“ hovorí o filme Ladislav Kaboš. Silný dôraz kládol na obrazové stvárnenie pesničiek, ktoré nakrútil kameraman Ján Ďuriš. "Snažil som sa využiť jej fotogenickosť, dať do filmu dynamiku… Chcel som, aby bol obraz komponovaný veľmi výtvarne, filmovo,“ doplnil Ladislav Kaboš. Napríklad v titulnej skladbe Ateliér duše je speváčka snímaná za volantom kabrioletu a slobodne sa preháňa po krajine.
Prvá pop liga
"Marika sa stala prvou speváčkou z najvyššej ligy, ktorá sa presadila aj vlastnými autorskými pesničkami,“ hovorí hudobný dramaturg a publicista Juraj Čurný, ktorý videofilm v pondelok vo virtuálnej kinosále uvedie. „Film Marika Gombitová – Ateliér duše je pre mňa výnimočný aj tým, že vďaka nemu vzniklo šesť regulárnych videoklipov k Marikinmu rovnomennému albumu,“ dodáva Čurný. Videofilm obsahuje šesť piesní z albumu Ateliér duše, k nim je doplnená skladba Cirkusový kôň z albumu Môj malý príbeh (vydaný bol v roku 1981 ako prvý album po nehode). Ako bonus je s filmom uvedený zostrih recitálu Adresa ja, adresa ty, zaznejú v ňom Gombitovej piesne z albumov No. 5 a Voľné miesto v srdci.
Celkovo nahrala Marika Gombitová deväť sólových albumov, napríklad Kam idú ľudia z roku 1990, ktorý vznikol zo spolupráce s Andrejom Šebanom. Boli vydané aj tri anglické verzie albumov a k tomu naspievala skladby aj na štúdiový album zoskupenia Collegium Musicum.
Marika Gombitová plánuje tento rok odohrať niekoľko koncertov počas česko-slovenského turné s názvom Vyznanie. Pôvodne sa malo uskutočniť vlani, pre pandémiu boli koncerty zrušené. Manažment oznámil náhradné termíny slovenskej časti turné, prvý sa má uskutočniť 5. mája na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu, druhý 25. mája v košickej Steel Arene.
S Modusom aj sama
Marika Gombitová sa narodila v Turanoch nad Ondavou, spievala od dvanástich, keď ju brat vzal do klubu v Stropkove, aby spievala v jeho kapele. Keď ju nevzali na konzervatórium, odišla do Košíc na strojnícku priemyslovku. Vystupovala s kapelou Profily, v repertoári mali aj jej milovanú Janis Joplin. Marika mala ako jedna z mála speváčok federácie aj jej hlasový rozsah. V roku 1976 sa pridala k Modusu, kde po boku Janka Lehotského a Mira Žbirku najskôr hrala prevažne na kubánske bubny congá a mala na starosti zbory, kým sa stala plnohodnotnou speváčkou. S Modusom naspievala skladby na päť albumov, okrem iného Úsmev či Vyznanie, chcela si to ale vyskúšať aj sama a dala sa na sólovú dráhu.
V roku 1980 si zahrala hlavnú postavu v muzikáli Neberte nám princeznú, s hudbou Deža Ursinyho a textami Jána Štrassera. Opäť po boku Mira Žbirku. Ako je známe, posledný novembrový deň pri návrate z koncertu v Brne s kamarátkou havarovala a skončila zaseknutá pod vozidlom.
Hoci zostala pripútaná na vozík, už pol roka po nehode vystúpila ako hosť na Bratislavskej lýre a vzápätí nahrala dve pesničky na platňu Modusu 99 zápaliek. Potom nastúpila na dlhodobé liečenie, pokračovala však v nahrávaní albumov. Hneď v roku 1981 to bola platňa Môj malý príbeh, o rok neskôr Slnečný kalendár. Práve Bratislavskú lýru krátko po nehode a Slnečný kalendár považuje za zlomové, rovnako ako pomoc priateľov, ktorí pre ňu ďalej písali skladby. Po niekoľkoročnej pauze v ústraní sa opäť občasne objavuje na pódiách. Od prezidenta Andreja Kisku prebrala v roku 2018 ocenenie Pribinov kríž I. triedy a je historicky prvou ženou, ktorá získala Veľkú cenu Slovenského ochranného zväzu autorov.