Ivica Ruttkayová sa vyníma v dave. Má bujné čierne vlasy, až výtvarne si zvýrazňuje črty tváre. Pripomína dámu z obrazu alebo tajomného nočného motýľa. Práve jej vyšla kniha Matematický model večnosti a iné nočné kratochvíle (vydal Petrus Publishers). Ivica Ruttkayová píše o tom, ako zvláštne sa nám veci javia v noci. Blahodarná tma skryje, čo nás rozptyľuje, vnímame len to, na čo si zasvietime. A je ticho, počúvame seba. Tak vznikla aj táto kniha.
Spisovateľka je „v civile“ novinárkou, rozhlasáčkou. Venuje sa kultúre, stretáva sa s umelcami, nahráva ich hlas, spoznáva ich tvorbu aj myslenie. Cez deň podáva o tom všetkom vecné svedectvá, v noci má slobodu, aby si o všetkom myslela svoje, hľadala súvislosti, kládla si otázky. Venuje sa kratochvíľam, lieta si ako motýľ, kam sa jej zachce.
A aby celkom neuletela, priberie si matematiku. Tá postaví mantinely všetkému a každému, ale sú to mantinely príjemné, lebo aj matematika je poézia. Aspoň v tejto knihe. Čitateľ príde na celkom iné myšlienky. Matematické názvoslovie je čarovné, ale autorka nezostáva na povrchu, hľadá matematický model večnosti, ako sľubuje titul knihy. Takže – je to vážne: kto si chce seriózne zafilozofovať, má príležitosť. A všetko je ešte aj krásne.
Foto: Petrus Publishers
V prvej časti knihy vedie dialóg s Cipárovými kresbami. Všetko sa začína dávnou rozhlasovou nahrávkou, kde jej dnes už žiaľ nebohý kunsthistorik Fedor Kriška hovorí o tom, aká je pre Cipára dôležitá čiara. A teraz sa aj čitateľ môže presviedčať, že každá čiara je čiarou života a smrti, nielen tá na dlani.
Po úvodnej kapitole Kresbospisy nasledujú ďalšie, vychádzajúce zo života a z pocitov autorky. Niektoré sú veľmi dojímavé. Napríklad verše pre zosnulú kolegyňu novinárku Gabiku Horečnú („zlato, chýbaš nám“). A malý cyklus veršov patrí aj Etelke Farkašovej, literátke a filozofke. Ten je zase esejistický, posilňujúci myslenie. Skrátka – Ruttkayová zažíva po nociach naozaj osožné kratochvíle.
