Foto: SITA, Gabriel Lipták
Česko-slovenská Edit Piaf alebo prvá dáma českého šansónu, ako ju doma volali, skonala v pražskej nemocnici mesiac po tom, čo ju hospitalizovali pre zlomeninu horného konca stehennej kosti.
Zostali po nej známe piesne ako Levandulová, Čerešne, Mylord, Potměšilý host, Lásko má, Zhasněte lampiony či Vana plná fialek.
Slávna šansonierka sa už pred rokmi utiahla do ústrania a pre problémy so zdravím prestala vystupovať na verejnosti. „Zomrela obklopená rodinou v Nemocnici Na Homolce,“ informoval český portál iDnes.
„Posledný mesiac bol zložitý. Mala nejaké závažnejšie zdravotné ťažkosti, kvôli ktorým podstupovala dialýzu,“ potvrdil zdroj českému denníku Blesk.
Nemala na uhlie
Hana Hegerová prišla na svet 20. októbra 1931 v Bratislave ako Carmen Farkašová. V rokoch 1937 až 1942 navštevovala baletnú školu v bratislavskom Národnom divadle, ale spočiatku neuvažovala o umeleckej kariére.
Naopak, ako dcéra z rodiny bankového riaditeľa chcela študovať na vysokej škole ekonomickej. Pre nevhodný „triedny pôvod“ jej to však za socializmu neumožnili, a tak po maturite na gymnáziu pracovala v komárňanských stojárňach či ako učiteľka na tamojšej učňovke.
Neskôr sa jej podarilo absolvovať divadelný kurz pri štátnom konzervatóriu a v roku 1953 sa stala členkou Divadla Petra Jilemnického v Žiline. Keďže sa jej nepáčilo vlastné meno, začala vystupovať pod pseudonymom Hana Čelková.
Vydala sa za divadelného dramaturga Dalibora Hegera, s ktorým mala syna Matúša, no manželstvo sa už po troch rokoch rozpadlo. O syna sa napokon staral otec, pretože speváčka bývala v podnájme a rozhodla sa venovať kariére. Už nikdy sa nevydala.
Práve keď zápasila s ťažkou finančnou situáciou, prišla záchrana. „Nemala som na uhlie! Od bratislavskej Tatra revue som dostala ponuku, aby som u nich spievala. Prikývla som. Keby som doma mala ústredné kúrenie, tak sa žiadnou speváčkou nestanem,“ žartovala neskôr Hegerová.
Jej kariéra sa však naplno rozbehla, až keď sa v roku 1961 presťahovala do Prahy. Vďaka slovenskému režisérovi Jánovi Roháčovi, ktorý tam pôsobil, ju angažovali v divadle Rokoko a potom v divadle Semafor.
Krátko na to zaujala v českom filmovom muzikále Kdyby tisíc klarinetů (1964), kde účinkovala po boku takých speváckych hviezd, ako boli Karel Gott, Waldemar Matuška, Jiří Suchý či Eva Pilarová. Vo filme sa však sporadicky objavovala už predtým aj potom.
Sláva a smútok
V uvoľnených 60. rokoch sa jej úspešne darilo a dokonca mala vlastného zahraničného agenta. Ako milovníčka šansónu sa v rokoch 1967 – 1968 dostala i na pódium slávnej parížskej Olympie, kde jej dali prezývku Piaf z Prahy.
Spievala tiež na svetovej výstave v Montreale a vo viacerých krajinách na Západe. Ešte aj v 70. rokoch sa pravidelne umiestňovala v prvej desiatke speváckej súťaže Zlatý slávik.
Koncom 70. rokov sa na šesť mesiacov ocitla vo väzení, pretože si privlastnila väčší obnos peňazí – honorár, ktorý v skutočnosti patril Karlovi Gottovi a na jej účet ho zaslali omylom. Speváčka sa bránila tvrdením, že ho považovala za platbu z Nemecka, no súd si to vyložil ako spreneveru.
S koncertovaním prestala v auguste 2011, keď ju už prenasledovala jedna tragédia za druhou. Jej byt v centre Prahy vyhorel, podstúpila operáciu, pri ktorej jej odstránili nezhubný nádor, potom ju zase neposlúchalo srdce a museli ju uviesť do umelého spánku.
V októbri 2015 jej na následky alkoholizmu zomrel jediný syn (druhé dieťa, ktoré čakala s Roháčom, potratila) a jej pribúdali zdravotné problémy. Trápili ju obličky, musela chodiť o barlách. „Do nemocnice sa vraciam každého pol roka,“ posťažovala sa pred časom.
Hoci si v bývalom Československu získala popularitu ako šansonierka, porovnávanie s Edit Piaf odmietala. „Nie som bohvieaká speváčka. Moja prestíž je v tom, že mám vždy dobré texty a pesničky sú dobré aj po hudobnej stránke,“ vysvetľovala skromne umelkyňa, ktorej dvorným skladateľom bol napríklad slávny Petr Hapka.
S ním nahrala i svoje populárne dueto Levandulová. Na Slovensku sa zase obľube dodnes teší jej pieseň Čerešne, ktorej text zložil Milan Lasica.
V roku 2002 dostala Hegerová od českého prezidenta Václava Havla medailu Za zásluhy, v roku 2014 jej ďalšia hlava štátu Miloš Zeman udelil Rad T. G. Masaryka a získala i rytiersku hviezdu francúzskeho Radu umenia a literatúry „za významné prispenie k propagácii francúzskeho šansónu a kultúry“.
