Foto: Ludwigsluster Tageblatt
Pomýšľali ste na nový festival ešte pred pandémiou a nechceli ste sa ho vzdať alebo ste sa rozhodli konať práve kvôli pandémii?
Festival sa mal pôvodne konať na jar roku 2020 a byť aj oslavou jubilea 170. výročia narodenia J. M. Spergera. My sme mienili, no spoločenská situácia menila, a tak sa jeho termíny i obsah rodili a vyvíjali podľa aktuálnych opatrení. Som rád, že sa nám podarilo pripraviť a prezentovať atraktívnu dramaturgiu i v netradičných podmienkach, a to aj vďaka Fondu na podporu umenia.
Priblížte osobnosť J. M. Spergera, prečo ste sa rozhodli venovať festival práve jemu? Koho má festival osloviť?
J. M. Sperger je osobnosť svetového formátu, v hudobnom klasicizme bol jedinečným kontrabasovým virtuózom a invenčným skladateľom. Radi by sme jeho meno spopularizovali a zároveň predstavili kontrabas ako excelentný sólistický nástroj. Festival je určený každému, kto má rád hudbu, zaujíma sa o historické osobnosti nášho regiónu, zaujať by mohol milovníkov rarít a neobvyklosti. Už na prvom koncerte začiatkom mája sme napríklad uviedli exkluzívne niekoľko novodobých svetových premiér českého virtuóza a Dvořákovho žiaka Vojtu Kuchynku, a to dokonca priamo v deň jeho 150. narodenín.
Najbližší koncert festivalu je 28. mája, na aké body programu by ste upozornili?
Na on-line koncerte 28. mája odznejú Spergerove prvé dve sláčikové kvartetá a prvý Kontrabasový koncert D dur, všetko diela skomponované práve v Bratislave, ktoré tu však ešte nikdy pre verejnosť nezneli. Spoločnosť na pódiu si vzájomne budeme robiť ja a Mucha Quartet. Na poslednom koncerte 23. júna bude mať recitál medzinárodne známy kontrabasový virtuóz, pedagóg, člen porôt na najvýznamnejších súťažiach a skladateľ Miloslav Gajdoš z Kroměříža, ktorý je neúnavný propagátor sólového kontrabasu a osobnosti J. M. Spergera.
Kedy ste prvýkrát počuli o osobnosti tohto virtuóza a čím bol výnimočný?
Kedysi veľmi dávno som počul jeho Romanzu pre sólový kontrabas a sláčikové kvarteto a cez túto melancholickú skladbu som začal objavovať veľký svet Spergerovej kontrabasovej brilancie. Výnimočný bol obrovským talentom. Napísal až 18 kontrabasových koncertov, ktoré sú po kompozičnej aj technickej stránke zrkadlom jeho fantastickej virtuozity. Hovorievam, že je takým „Mozartom kontrabasu“. Milou zaujímavosťou je, že sa narodil v dnešných Valticiach a jeho mamička sa za slobodna volala Kadlečková.
Foto: Leopold August Abel
Ako Sperger súvisí s Bratislavou a prečo by sme si ho mali obľúbiť?
Sperger pôsobil priamo v Bratislave v rokoch 1777 až 1783 a v kontakte s ňou ostal ešte do roku 1786, bol dvorným kontrabasistom a skladateľom na šľachtických dvoroch. Jeho hudba je veľmi pôsobivá, energická aj dobovo vzletná. Keď sledujete, ako dokáže využiť technické a zvukové možnosti kontrabasu, je to pre poslucháčov ohromujúce.
Čítajte aj Botanická záhrada v Bratislave sa pripravuje na Kultúrne leto
Vraj Spergerove kontrabasové koncerty sú rovnocenné s najobdivovanejšími Haydnovými violončelovými a Mozartovými husľovými koncertmi. Prečo nie je taký známy ako títo skladatelia?
Odkaz skladateľa nesú interpreti, ktorí ho hrajú, samozrejme, iba ak ho hrajú. Sperger bol skutočne excelentným virtuózom a odrazilo sa to v jeho dielach. Dodnes patria k výstavnému repertoáru sólistu, ak sa do nich pustí. V Spergerových časoch bolo kontrabasových virtuózov ako šafranu a pravdupovediac, ak takí aj boli, hrali svoje vlastné skladby, napríklad Talian Dragonetti. Spergerovo dielo preto takpovediac zaspalo v knižničnom archíve.
Kedysi mávali bohatí grófi svoje dvorné kapely, v ktorých pôsobil Sperger? Znamenalo v tých časoch veľa, byť členom takejto kapely?
Sperger pôsobil v službách grófa Batthyányho a neskôr Erdödyho. Byť členom vynikajúceho orchestra u mecéna, ktorý podporoval umenie, bolo pre hudobníka tej doby zásadné.
Prečo neskôr pôsobil v Nemecku? Študovali ste jeho osudy?
Po smrti grófa Erdödyho a rozpustení jeho dvorného orchestra Sperger niekoľko rokov cestoval po Európe, objavil sa v nemeckých krajinách aj v Taliansku. Významné a stabilné miesto v dvornej kapele Fridricha Františka I., panovníka severonemeckého vojvodstva Mecklenburg-Schwerin, získal v roku 1789 a pôsobil tam až do predčasnej smrti na nervovú horúčku v roku 1812. Na jeho poslednej rozlúčke mu hrali kompletné Mozartovo Requiem a o jeho úmrtí informovali dokonca významné hudobné noviny. V knižnici v tamojšom Ludwigsluste sú zachované jeho rukopisy.
Foto: Róbert Vizvári
Vy sám máte zaujímavé meno Filip Jaro – súvisí nejako s Jarom Filipom?
Veľa ľudí sa ma na to pýta. Moje meno je iba zhoda náhod. Rád to vysvetľujem tak, že sa volám Filip menom a priezviskom Jaro ako jaro, leto… A že Jaro Filip, ten známy hudobník, sa volal menom Jaroslav a priezviskom Filip. Ale môj otec je tiež známy jazzový kontrabasista a basgitarista Anton Jaro a mám aj staršieho brata, ktorý je zároveň aj môj kolega v Slovenskej filharmónii, a tiež hrá na kontrabase. Takže sme taký rodinný cech kontrabasistov a otázky na naše mená a kto je vlastne kto, sú mimoriadne časté.
Ste mladý hudobník, odkiaľ beriete energiu na takýto náročný projekt? Čo je vlastne váš cieľ?
Aktuálne si môžem spievať verš z piesne: „Pětatřidsátníci, hoši jako květ…“ Energiu mi okrem rodiny dáva hudba samotná, jej úžasná krása a večná hodnota, ktorá je navyše v súčasnej zvláštnej dobe absolútne nenahraditeľná pre kultúrnu spoločnosť, pre každého z nás. Cieľom je urobiť niečo pozitívne pre koncertné dianie i vzdať hold pozoruhodným skladateľom.
Bude sa festival konať on-line, alebo aj naživo, kde ho môžu ľudia vidieť?
Prvé dva koncerty znejú on-line a posledný tretí koncert bude aj on-line, aj s publikom vo vile Jána Cikkera. Všetky koncerty je a bude možné vypočuť si v premiére aj v archíve na youtubovom kanáli SpergerDuo a srdečne týmto všetkých pozývame na pohár hudobných zaujímavostí.
