Ďalší pokus o návrat
Nevídane energická hudba v kombinácii s jedinečným hlasom speváčky Debbie Harry bola vo svojej dobe absolútnou senzáciou. Blondie si svoju slávu užívali iba osem rokov. Skupina sa rozpadla v roku 1982 a jej členovia si k sebe našli cestu až o pätnásť rokov neskôr. Ich návrat na scénu bol však roztržitý. Časy sa zmenili a ani nežná krása Debbie Harry už nefungovala tak ako kedysi.
Najnovší album Panic of Girls aj preto pôsobí ako ďalší pokus o plnohodnotný comeback. Predchádzajúca nahrávka The Curse of Blondie z roku 2003 získala roztržité kritiky a skupine rozhodne nevrátila minulú slávu. Revolúcia sa však nekoná ani v prípade čerstvej Panic of Girls.
Panika bez originality
Blondie nedokážu oklamať svoje korene. Rytmika a elektronika sú v ich hudbe rovnako kľúčové ako v ich začiatkoch. Do popredia sa na novinke dostali aj gitary a naturálny zvuk ostatných nástrojov. Najdôležitejší je však stále hlas Debbie Harry. Titulná D-Day je najprogresívnejšou skladbou celého albumu.
Nekompromisné bubny Clema Burkea nestratili nič zo svojej sily a s výrazným elektronickým podkladom výborne sekundujú energickému vokálu. Už pri nasledujúcej What I Heard vás však prepadne myšlienka, že skladby sa na seba nápadne podobajú. A to je najväčší problém Panic of Girls. Celej nahrávke chýba originálnosť. Väčšina skladieb má takmer rovnaký rytmický základ, jednoduché slohy a výrazný refrén. Singel Mother je ukážkovým príkladom šablóny, podľa ktorej Blondie nahrali svoj najnovší album.
To najlepšie na koniec
Druhú časť albumu tvoria skladby s nádychom reggae, ku ktorému mala skupina vždy blízko. Aj pri nich budete mať rovnaký pocit ako v prípade energických skladieb. The End the End, Girlie Girlie a Sunday Smile pôsobia tak, akoby ich muzikanti zložili počas jednej skúšky. Paradoxom albumu Panic of Girls je, že tie najvýraznejšie skladby nájdete na jeho konci. Le Bleu a China Shoes sú cestou, po ktorej by sa Blondie mali vydať, ak nechcú skončiť ako vlastná napodobnenina bez nápadov.
Priemerný album kultovej skupiny
Nie je nič horšie ako priemerný album kultovej skupiny. Panic of Girls je priemerný v každom ohľade. Chýba mu originalita a nasadenie, vďaka ktorým Blondie kedysi ohúrili celý svet. Po tridsiatich rokoch na hudobnej scéne chcú stále znieť tak, akoby práve začínali. Ani tentoraz im to nevyšlo. Možno je čas na zmenu, ktorú naznačujú dve skladby v závere albumu. Bez nej zapadnú nové albumy Blondie prachom.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Blondie: Panic of Girls
