Podľa jedného z účastníkov unikátnej rekonštrukcie, profesora Barryho Coopera zložil Ludwig van Beethoven pomalšiu vetu svojho diela v roku 1799, teda krátko po dovŕšení 30. roka svojho života. Už o rok neskôr sa mu však vlastná tvorba z dnes už neznámeho dôvodu znepáčila a rozhodol sa ju z diela vyradiť. Na jej miesto dopísal celkom novú pasáž, ktorá ostatne figuruje aj v dnešných interpretáciách skladby.
Muzikológovia vyradenú vetu zloženú zo 74 taktov poznali už niekoľko rokov, považovali ju však len za prípravné zápisky, ktoré sa im podarilo zasadiť do správneho kontextu až prednedávnom. Veta má podľa Cooperových slov päť minút, priznal však, že aby bolo dielo možné aj reálne interpretovať, sám do neho musel dopísať chýbajúce pasáže niektorých hudobných nástrojov. „Každého milovníka Beethovenovej hudby poteší, že si bude mať možnosť vypočuť niečo z jeho tvorby, čo sa nehralo dlhých dvesto rokov, a to i napriek tomu, že môj zásah pôvodnú Beethovenovu hudbu trochu pozmenil,“ tvrdí Cooper.
