Tomáš Klus spieva o radosti zo života

Spevák, hudobník aj príležitostný herec Tomáš Klus šíri dobrú náladu vlastnými piesňami. Dá sa s ním baviť o všetkom možnom. Ak však narazíte na politiku, nedáva si servítku pred ústa a milý usmievavý chlapec vie byť zrazu ostrý ako britva. V týchto dňoch koncertuje na Slovensku.

, 01.08.2021 05:00
Tomáš Klus v rozhovore pre Pravdu

Po dlhom čase znova koncertujete, kedy vás uvidia a budú počuť diváci na Slovensku?

Mali sme koncert 17. júla v Trnave, potom budeme 3. septembra v Pezinoku v amfiteátri. Dobre som to povedal? V Pezinku, ale to neprekáža. Medzitým sa vám tam ale priplietol aj jeden festival v Nitre na hrade…

Tak to je skvelá správa! Prepáčte, ale teraz, keď to celé vybuchlo a naraz môžeme hrať, sme ako pustení z reťaze, takže ani všetko neviem, proste som rád, že môžem hrať a idem. Som šťastný, že môžem byť medzi ľuďmi, fantázia!

Nelenili ste ani počas lockdownu, písali a vydávali ste nové piesne. O čom sú?

Nevydával som len piesne, ale dokonca celé platne. Prvú som vydal s mojou ženou, volá sa Pět pohromadě a je o tom, ako sme celú pandémiu vnímali my. Že nie všetko zlé je iba zlé, ale že to prináša aj niečo dobré. Tú platňu sme natočili doma v kuchyni, medzi tým, ako sa deti najedli a ako sme ich potom išli uspať – a o tom niektoré pesničky sú, o veľkom vzopätí. Keby som bol prezidentom, odmením medailou každého, kto bol schopný na sídlisku, v dvojizbovom byte s dvoma či troma deťmi v pandémii fungovať. To sú skutoční hrdinovia dnešných dní, spolu s pedagógmi a, samozrejme, so všetkými záchrannými zložkami.

Tomáš Klus feat. Tamara Klusová - LALALALALALALA

Z tejto doby máte aj iný album, ladený skôr politicky.

Volá sa Čaučesku a je rýdzo politický, pretože som sa potreboval dostať z tej obsesie, ktorú mám voči našej politickej špičke. Covid ukázal, že je to vláda úplne neschopná alebo schopná všetkého, podľa uhla pohľadu. Treba jej ukázať, že moc vo všetkých demokratických krajinách je v rukách občanov. Treba počúvať, čo nám hovoria a kontrolovať, či to, čo hovoria, aj robia.

Niektoré vaše skladby sú lyrické, iné aj tvrdšie. V akom hudobnom žánri ste najviac doma?

Nehrám sa na žánre, pre mňa je hudba len jedna. Ako pesničkár si to môžem dovoliť a nikto mi to nevyčíta, až na niektorých hudobných kritikov, ktorí mi vyčítajú moju existenciu, ale to neprekáža. Vždy sa najlepšie cítim v poslednom albume, pretože to som ja s tým, čo práve prežívam. Na koncertoch hrám najradšej posledný album, aby som s poslucháčmi zdieľal svoje momentálne ja.

Tomáš Klus - Chátrám

Vraj autorsky pripravujete aj muzikál. O čom bude?

Oslovil ma Honza Svěrák – a to sa neodmieta. Premiérovať budeme na budúce leto, dúfam. Mojím ďalším počinom počas pandémie je moja prvá popová platňa. Veľmi sa teším, keď ju vydám, bude to niečo, čo ste skutočne nečakali.

Účinkujete už v inom muzikáli, o sloňom mužovi, kde hráte doktora, ktorý sa tohto muža s hendikepom snaží zachrániť. Aké je to predstavenie?

Muzikál sa volá Elefantazie, uvádzajú ho Mestské divadlá pražské. Ponuka prišla, keď som nemal čas, ale režisér David Drábek mi chcel vysvetliť, o čom to je. Tak som ho pozval k nám domov, kde moja žena ako ambasádorka ľudí s odlišnými tvárami, rôzne znetvorenými hendikepom, organizovala pre nich piknik. Pozvali sme aj našich fanúšikov, aby sme im ukázali, že títo ľudia vás môžu nesmierne obohatiť, keď ich prijmete, a dopadlo to dobre. No a na tom pikniku bol režisér úplne hotový, hovorí: táto hra je presne o tom, ako je dôležité prijať odlišnosť, a začal mi rozprávať príbeh slonieho muža, skutočného znetvoreného Josepha Merricka z Londýna z konca 19. storočia, ktorého vystavovali ako jarmočnú atrakciu a jazdili s ním ako s obludou po celej Európe .Rozplakal som sa a okamžite som súhlasil, že v tom musím hrať, pretože táto téma je nesmierne dôležitá a som rád, že sa bude otvárať aj na javisku. Hrám chirurga Fredericka Trevesa, kráľovského doktora, ktorý si slonieho muža požičia na skúmanie. Keď zistí, že za znetvoreným zovňajškom sa skrýva citlivá a múdra duša, chce mu pomôcť, no pomáha tým najviac sebe samému. Joseph Merrick ho naučil vážiť si život.

Tento príbeh sfilmoval David Lynch v známom filme.

Áno a moju postavu doktora Trevesa v ňom hrá Anthony Hopkins, preto prosím divákov, ktorí by muzikál chceli vidieť, nech sa na film pozrú až po tom, čo uvidia mňa…

Na novom muzikáli sa už podieľate ako jeho autor?

Libreto a scenár napísal Honza Svěrák a ja som niektoré pasáže a témy rozvinul, vzniklo z toho sedemnásť nových piesní. Honza Svěrák je výborný spolupracovník, múdry a inšpiratívny človek, ktorý trocha zamával s mojím muzikantským egom.

Ako?

Keď som mu odovzdal texty, priniesol mi niekoľko papierov s poznámkami – prečo je tam práve toto slovo a podobne, takže ma prvýkrát donútil svoj text analyzovať. Väčšinou si sadnem, napíšem pieseň a hotovo, už sa k tomu nevraciam. Lenže tu som nehovoril za seba, ale za jednotlivé postavy – a to je veľký rozdiel. Piesne som teda musel pilovať a som rád, že som na to našiel dobrého učiteľa aj priateľa.

Tomáš Klus chce teraz ľudí predovšetkým... Foto: Pravda, Lubos Pilc
Tomáš Klus spevák Tomáš Klus chce teraz ľudí predovšetkým zabaviť, po dlhej pauze si užíva koncerty pred živým publikom.

Asi máte šťastie na spolupráce, k politickému albumu Čau Česku ste si prizvali novinára. Ako k tomu došlo?

Jaroslav Kmenta je môj najobľúbenejší novinár. Pôvodne som chcel napísať rozprávku, ktorá bude poslucháčov sprevádzať dejom: Bol raz jeden Babiš a bol raz jeden Zeman, a tí z našej krajiny urobili „kůlničku na dříví“. Zavolal som Jardovi, aby mi s tým pomohol, a on vraví, to je náhoda, práve dokončuje na tú tému knihu. Poslal mi úryvky textov a najprv ich nahovorili moji hereckí kolegovia, ale nebolo to ono. Mne ako pesničkárovi ide predovšetkým o autencititu, a toto herecké podanie autentické nebolo. Chcel som vzbudiť emócie a zároveň tam mať aj fakty – v tejto postfaktickej dobe, keď sa pravda stráca, sú fakty dôležité. Potom mi došlo, že najviac autentické bude, keď text načíta sám autor. Nikdy predtým to nerobil a znie to naozaj ako rozprávka, síce trochu desivá, ale stále rozprávka. Jardu Kmentu poznám dlho, sledujem jeho prácu a veľmi si ju vážim. Venuje sa politickým témam kontinuálne a obdivujem, že sa tým nedá zomlieť. Aj ako drsný investigatívec zostáva láskavým a krásnym človekom.

To sú lichotivé slová o novinárskej práci.

Prácu novinárov si vážim, všeobecne. Myslím si, že ich treba podporovať. Spoločnosť nebola pripravená na nástup internetu a novinári môžu pomôcť udržať kritické myslenie, aby „nekultivácia“, ktorá prišla s internetom, nevstúpila aj do reálneho života. Veľmi vám držím palce, aby ste si udržali svoje remeslo.

K politike a vôbec k spoločenskej situácii sa vyjadrujete s obľubou, prečo? Čo vás k tomu vedie?

Pretože som súčasťou spoločnosti a myslím, že keď človek niečo cíti, mal by s tým ísť von a byť pripravený na konfrontáciu so svojou víziou alebo so svojou pravdou. Ja politiku vnímam ako denný chlieb, že máme deravé cesty, aké máme ceny, či môžeme, alebo nemôžeme cestovať, to všetko je výsledkom politiky. Keď sa o politiku nezaujímame, cítime sa bezmocne, ako bábky v rukách nejakých „pánov tam hore“, ale tak to nie je. V momente, keď je človek bdelý a dáva pozor na to, čo sa hovorí a robí, stane sa veľkým pánom svojho života. Politika je hybnou silou aj v oblasti, ktorá ma skutočne trápi, a to sú klimatické zmeny. V politike sú páky, ktorými sa dá zabrzdiť to nezmyselné tempo rastu, ktoré nemá nikde hranice. Na južnej Morave sa jasne ukázalo, že klimatické zmeny sú tu a mne je jedno, či za to môže človek, alebo sa tak rozhodla planéta v rámci svojho cyklu, nechcem nezmyselne hľadať vinníkov. Dôležité je, že zmeny prebiehajú a my sa im ako ľudstvo musíme prispôsobiť.

Aký máte na to recept?

Pretože je to globálny problém, dá sa zvládnuť jedine globálne. Musíme sa naučiť spájať rôzne typy ľudských spoločností aj rôzne typy ľudí. Nedávno som mal doslova spirituálny zážitok, keď som zažil zhruba polhodinový hrom, ktorý zúril a besnel, až som videl tých apokalyptických jazdcov… a uvedomil som si, že planéta nemá žiadny problém, tá sa nás zbaví lusknutím prsta. Problém majú ľudia. A najväčší problém ľudí je, že sa prestávajú správať ako ľudia. To musíme zmeniť. Musíme si vyjsť v ústrety.

Tomáš Klus bude koncertovať na Slovensku v... Foto: Pravda, Lubos Pilc
Tomáš Klus spevák Tomáš Klus bude koncertovať na Slovensku v auguste a v septembri.

V jednej pesničke spievate o dome, ktorý chátra, je to podľa vás obraz dnešnej spoločnosti?

Tá pieseň vznikla ešte pred dvoma rokmi, teraz som pozitívnejší, optimistickejší. Pieseň je venovaná Václavovi Havlovi, pre mňa je to osobnosť, ktorá z vtedajšieho Československa urobila veľmoc. Keď srdce Európy otvára dôležité ľudskoprávne aj ekonomicko-ekologické otázky, aj veľkí hráči začnú malú krajinu brať ako rovnocenného partnera. Malé krajiny by sa nemali báť ísť do konfrontácie s veľkými otázkami. Pravda sa relativizuje, pretože sme si vyprázdnili pojem demokracie a zredukovali ho na to, že si môžeme hovoriť, čo chceme. Lenže za to, čo hovoríme, robíme a čo si myslíme, musíme niesť aj zodpovednosť. Keď sa postavíme k demokracii opäť zdravo, že prijmeme svoju osobnú zodpovednosť za celok, potom prestaneme chátrať.

Teraz to znie trocha ako politologická prednáška…

Čo máme robiť, taká je energia.

Niektoré vaše piesne pôsobia navonok rozprávkovo: odvolávám, co jsem odvolal a slibuji, co jsem slíbil, dokonca aj hudobný motív je z Pyšnej princeznej, ale v skutočnosti to žiadna rozprávka nie je. Špeciálne máte v zuboch vášho premiéra Andreja Babiša – prečo?

On je pre mňa dôsledkom laxnosti spoločnosti, ktorá sa začala niekedy v 90. rokoch, keď v Česku zmizla opozícia a politika začala fungovať sama pre seba, ľudí potrebovali len pri voľbách, zvyšok času len aby ich nechali vládnuť. Táto priepasť medzi politikou a spoločnosťou rástla, až ľudia prestali byť voči politikom bdelí a prichádzali rôzne politické „tunely“, o ktorých nikto nevedel, kde sa vlastne končia. Andrej Babiš je vrcholom toho všetkého, už mu nie je ani rozumieť, čo vlastne hovorí, a jednu aféru prebíja ďalšou, už nemáme silu čeliť jeho konfliktu záujmov. Prečo sa tak angažujem? Lebo to má morálny dosah: keď si predstavím, že pre nezaujaté dieťa by mal byť premiér krajiny vzorom a ako sa správa k novinárom aj k oponentom, je to smutné. Dieťaťu by sme za to dali výchovne na zadok, vysokému politikovi to tolerujeme.

Tomáš Klus Čítajte viac Tomáš Klus: Karanténa neumožňuje odovzdať sa vám inak, než po domácky

V jednej piesni z obdobia pandémie spievate, že „roztají srdce a ruce se spojí“. Zmenilo sa niečo na vašom presvedčení?

Verím, že nám to vydrží. Príroda sa nadýchla, bývame kúsok od lesa a pred dvoma rokmi tam bolo žalostné chodiť: vysušené machy, vysušené stromy… Tým, že sme zľavili z našich požiadaviek a žili šetrnejšie, príroda sa nadýchla: takéto krásne odtiene zelenej sme nevideli už veľmi dlho. Ani sme si nemuseli odriecť taký veľký krajec chleba a stal sa takýto zázrak, som za to vďačný. Verím, že si začneme prírodu viac všímať a žiť s ňou v užšom spojení, vie sa nám odmeniť. Došlo aj ku kryštalizácii vzťahov, veľa ľudí si uvedomilo, akú majú krásnu rodinu, a iní opak, že v tom vzťahu, aký majú, byť nemôžu. Ja verím, že Boh je vzťah. A ľudia sú v harmónii, keď majú v harmónii vzťahy s inými ľuďmi aj s prírodou, so všetkým. Aj na koncertoch hovorím: nezabudnime, ako veľmi sme sa na seba tešili, ako veľmi sa potrebujeme, ako veľmi sa máme radi. Aj v pesničke je, ako nás štvalo, že nemôžeme byť spolu a že sa už nedáme rozdeliť.

Tomáš Klus s kapelou. Foto: archív Tomáša Klusa
tomas klus s kapelou Tomáš Klus s kapelou.

O čom ešte budete spievať na svojich koncertoch?

Najmä o radosti zo života a o radosti z toho, že môžeme byť spolu. Nechcem zaťažovať ľudí ďalšími chmárami a starosťami, ale pobaviť ich. Teraz si to zaslúžime, dlho sme boli vydesení.

Čo ešte chystáte okrem živých koncertov?

Na jeseň by mala vyjsť nová platňa a k tomu nakrúcam film, v Čechách aj na Slovensku.

Bude to tiež niečo rozprávkové, ako vaše predchádzajúce fil­my?

Myslím, že sa vymyká z toho, čo som doteraz nakrúcal. Sám pre seba som si ho nazval experimentom, takže to bude veľmi zaujímavé.

Nedávno ste zmenili imidž, máte krátke vlasy, čo je za tým?

Teraz je to rok, čo nám kamarát z kapely Jirka povedal, že má rakovinu a pri chemoterapii mu začali vypadávať vlasy. Tak som povedal, že idem dohola a ostatní sa pridali, aj osvetľovači, zvukári a manažér. Sedeli sme vtedy pri stole a vravím si, uvidíme zajtra, ráno múdrejšie večera. Pred cestou na koncert som do záhrady zavolal kaderníka a prišli všetci! Na benzínke potom vyskočilo z auta dvanásť vyholených frajerov, trocha sme predavačkám nahnali strach… Hlavne, že už je to dobré, uzdravil sa a múdro hovorí, že mu to v najlepšom zmysle slova pomohlo, uvedomil si život. Človek by mal asi každý deň prežívať tak, ako keby bol posledný.

To sa ľahko povie a ťažko urobí. Vo vašom živote boli chvíle, keď ste život prežívali takto intenzívne?

Áno, pomerne skoro som bol konfrontovaný so smrťou, a to so smrťou pre mňa zásadných osôb. Keď som mal sedem, zomrela mi sestra, a otec zomrel, keď som mal desať. A o dva roky potom dedo, ktorý mi bol ako otec. Vďaka tomu som si už od detstva kládol zásadné životné otázky, otvorilo mi to duchovnú cestu, ktorá mi pomáha. Človek robí chyby a potrebuje odpustenie, a ja som ho dostal od svojej ženy. Mohol som stratiť všetko, na čom mi v živote záležalo, ale nedá sa klamať človeku, ktorého milujete. Pravda oslobodzuje, ako hovorí Ježiš. Odvtedy nemám žiadne tajomstvo, ktoré by ma ťažilo – a nemám ani strach.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Tomáš Klus