Hana Hegerová o spievaní nesnívala

22.10.2011 07:00
Hana Hegerová
Hana Hegerová Autor:

Čerešne, Mylord, Lásko má, Rozvod, Lásko prokletá, Levandulová. Legenda česko-slovenskej hudobnej scény Hana Hegerová má na konte nezabudnuteľné pôvodné piesne aj slávne šansóny svojich francúzskych kolegov Edith Piaf či Jacqua Brela. Speváčka, ktorá vypredávala nielen domáce koncerty, ale aj sály v Hamburgu či v Paríži, oslávila svoje 80. narodeniny.

Pôvodne mala slávna šansoniérka osláviť osemdesiatiny vo štvrtok s fanúšikmi na pražskom koncerte. Pre zdravotné ťažkosti sa však ešte v auguste rozhodla svoju dlhú a úspešnú kariéru skončiť. Priaznivcom, ktorí ju podporovali takmer šesť desaťročí, sa poďakovala formou DVD svojich najväčších hitov.

Hana Hegerová sa narodila 20. októbra 1931 ako Carmen Farkašová do bratislavskej rodiny bankového riaditeľa. Aj keď sa odmalička venovala baletu, pôvodne chcela študovať ekonómiu a spievať vraj nikdy nebolo jej snom. „Spievať som začala, aby som mala na uhlie,“ povedala napríklad v rozhovore na stránke spoločnosti SonyBMG. Keď sa jej však nepodarilo pre buržoázne rodinné zázemie dostať na univerzitu a musela pracovať v závode, vybrala si ako jediný možný únik dlhodobý kurz herectva.

Krátko po maturite absolvovala svoje prvé verejné spevácke vystúpenie, odohralo sa pod hradom Devín a Hana, vtedy ešte vystupujúca pod rodným priezviskom svojej matky Čelková, si vybrala pieseň Naraž si bouřku do čela od Jiřího Suchého. Začiatkom 50. rokov sa stala členkou žilinského Divadla Petra Jilemnického. Na divadelnom javisku sa jej najviac páčili hry A. P. Čechova.

Pri herectve však dlho nezostala. V tom čase už niesla meno svojho manžela Dalibora Hegera, neskoršieho dramaturga a riaditeľa bratislavskej Novej scény, a mala malého syna Juraja. Napriek tomu využila ponuku ísť spievať do Čiech, kde vraj bola schopná aspoň relatívne slušne zarábať. Manželstvo sa jej čoskoro rozpadlo, už sa nikdy nevydala.

V Prahe Hegerová vystupovala v divadle Rokoko aj legendárnom Semafore. Začala sa objavovať aj vo filmoch a muzikáloch (Kdyby tisíc klarinetu, Dobře placená procházka). A keď prišli lukratívne ponuky zo zahraničia, opustila pražské zázemie. Vystupovala najmä v Nemecku, v rokoch 1967 – 1969 zažiarila aj v parížskej Olympii, kde jej vymysleli prezývku „Piaf z Prahy“. Okrem priazne divákov získala aj mnohé oficiálne ocenenia – od nemeckého ministra zahraničných vecí či od francúzskej akadémie.

I keď patrila k umelcom, ktorí komunistický režim pomerne otvorene odmietali, jej kariéru to zabrzdiť nedokázalo. Režim jej to spočítal, až keď minula omylom prijatú hotovosť (konkrétne výplatu Karla Gotta), čo súd označil za spreneveru a Hegerovú poslal na 6 mesiacov do basy, na niekoľko rokov mala tiež zakázané cestovať za hranice. Posledný album nahrala po vyše 20 rokoch a objavili sa na ňom aj staršie, doteraz nezverejnené skladby.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku