Na začiatku vašej umeleckej cesty je Bratislava – tu ste vystupovali na veľkom hudobnom festivale, tu vydávate prvé cédečko. Ako sa v Bratislave cítite?
Víťazstvo v Talentmánii samozrejme určilo môj vzťah k Bratislave. Nikdy nezabudnem na obrovský pocit šťastia. Odvtedy som v Bratislave bola často. Niekedy narýchlo, ani nebolo kedy navštíviť kamarátky, inokedy som s nimi zašla na rôzne miesta. Najradšej chodím do Starého Mesta. Rada sa prechádzam uličkami a vždy, keď prídem na Hviezdoslavovo námestie, zaspomínam si na prvé kolo súťaže v SND. Na prechádzke nikdy nevynechám návštevu niektorej z čokoládovní. V Bratislave sa cítim tak dobre, že by som sa sem najradšej presťahovala. Sú tu veľmi milí ľudia a som šťastná, že mnohých už osobne poznám.
Už štvorročná ste vraj mali vzťah k hudbe. Ako sa to prejavovalo?
Od malička som si spievala. Rodičia hovoria, že niekedy aj celý deň v kuse. V našom "šuflíku“ s cédečkami som postupne objavila azda všetky druhy hudby. Našla som aj slovenské ľudovky, slovenský a svetový populár, džez, vážnu, ba dokonca aj japonskú tradičnú hudbu. Melódie z ktoréhokoľvek žánru som si potom spievala aj vtedy, keď som sa hrala s bábikami. Neskôr som si vypočula árie a mama ma vzala na predstavenie Rusalky. Možno práve toto bol rozhodujúci moment. Opera sa mi veľmi páčila a môj osud sa rozbehol. Ocko mi kúpil ďalšie opery na CD a ja som všetko napodobňovala. Opera ma očarila. Keď som mala šesť rokov, vyhlásila som, že budem operná speváčka. A začala som sa venovať sólovému spevu. Už moji prastarí rodičia vraj vedeli pekne spievať. Ocko je hudobník a hrá v symfonickom orchestri. Mama, keď bola malá, hrala dlho na husličky.
Čím vás očarila Rusalka?
Nemôžem zabudnúť na nadšenie, ktoré som cítila. Ária Rusalky Měsíčku na nebi hlubokém je veľmi pôsobivá a nie náhodne som ju naspievala aj na svoje debutové CD. Aj keď sa mi nahrávka podarila, je pre mňa táto ária ešte predsa len veľmi náročná. Mám ju vraj nechať pár rokov odpočívať. Na ďalšie verejné odspievanie tejto árie si teda ešte počkám.
Čo vo vašej rodine spôsobil váš úspech? Stali ste sa známi, máte sa lepšie?
Takýto úspech a už v tomto veku nikto nečakal. O to viac nás teší. Všetci máme radosť, že dokážem pekne zaspievať a tiež, že tým môžem potešiť iných ľudí. Neviem, ako nás vnímajú. Mňa poznajú, lebo často vystupujem a píše sa o mne, patrí to k spevu, ale aj tak mám radšej pokoj od novinárov. Môj úspech priniesol rodičom viac práce. Treba koordinovať termíny, organizovať, musia myslieť na všetko – šaty, mejkap, vlasy, noty, texty a mnoho ďalšieho. A pri tom treba zabezpečiť bežný chod rodiny, ako to bolo dovtedy. Keď tak niekedy pozorujem rodičov, vidím, že to nie je až také jednoduché.
Máte aj súrodencov? Akú rodinu by ste raz chceli vy?
Mám jednu sestru. Volá sa Lucka. Je staršia takmer o tri roky. Je to super segra, pomáha mi s učením a vieme sa aj pobaviť. Často tak, že nám od smiechu slzy tečú. Nevymenila by som ju za nič na svete. O mojej budúcej rodine zatiaľ ani nesnívam. Snívam a žijem prítomnosť.
Sledujete aj teraz súťaž talentov v televízii, kde je v porote Lucie Bílá? Nelákalo vás byť aj populárnou speváčkou ako ona?
Na sledovanie televízie nemám čas, takže ani neviem, čo sa teraz v súťažiach deje. Stať sa populárnou speváčkou ma neláka, ale nie je vylúčené, že si niekedy nacvičím aj niečo, čo nebude z opery. Však som už naspievala duet z muzikálu Fantom opery s Martinom Chodúrom.
V čom ste sa od víťazstva v talentovej súťaži zmenili?
Myslím, že som sa nezmenila. Pravda, ak nerátame môj hlas. Aj dievčatám sa mení hlas. Tento rok som dosť spievala. Okrem iného som mala v lete vlastný koncert a nahrala som CD. To určite posunulo vývoj hlasiviek dopredu.
Aké to je, byť najmladšou opernou divou? Máte čas ešte na niečo iné než na spev?
Je to príjemné. Vážim si, keď môžem vystupovať na rôznych spoločenských podujatiach, najmä v SND. Je pre mňa česť vystupovať niekedy s dospelými kolegami a je milé stretávať aj mediálne známych ľudí. No a samozrejme, krásny pocit je, keď po výkone stojíte na pódiu a ľudia vám nadšene tlieskajú. Spievanie ma veľmi baví, ale nesmiem to preháňať. To by bolo nezodpovedné aj nebezpečné. Jednak sa nesmiem vyspievať pred alebo počas mutácie, jednak mi musí zostať čas aj na školu a na súkromný život.
Nechýbajú vám pri speve životné skúsenosti? Z čoho mladý spevák čerpá?
Keď idem niekde spievať, musím sa na to poriadne pripraviť. Hovoriť o životných skúsenostiach by bolo v mojom prípade asi ešte úsmevné. Ale už aj to, čo mám za sebou, mi dalo poriadne veľa a dá sa z toho čerpať. Dobrá príprava je však pre mňa najdôležitejšia. Dostávam ju na hodinách spevu od mojej hlasovej pedagogičky a sólistky Národního divadla Moravskoslezského v Ostrave pani Evy Dřízgovej-Jirušovej. Vždy mi všetko vysvetlí a pripraví ma tak, že na pódiu som úplne v pohode.
Čo vás učí vaša hlasová pedagogička?
V tomto roku som aj ja spozorovala zmeny na vlastnom hlase. Dialo sa to práve v lete, keď som sa pripravovala na koncert v rámci festivalu Viva Musica! a nahrávalo sa aj CD. Bola som z toho trochu nervózna, bála som sa, aby som si tým náročným spevom neublížila. Viem, že mutácia prebieha u dievčat rôznym spôsobom, nikto nevie, kedy príde a ako dlho bude trvať. U mňa vraj môže prísť skôr, a preto som si robila starosti. Občas mi hlások poskočil, dvakrát zarapčal na určitom tóne. Neviem, čo sa to dialo, ale nedá sa vylúčiť ani to, že toto bola forma mojej mutácie. Čas to všetko ukáže, dávame na hlas pozor.
Môže vás ochrániť učiteľka spevu?
Moja pani učiteľka má bohaté dlhoročné pedagogické skúsenosti a vie zmeny v hlase rozpoznať v počiatočnom štádiu. Viem, že som v dobrých rukách a na hodiny sa vždy teším. Vraj takú mladú speváčku ešte nevyučovala. Na konzervatóriu začínajú dievčatá študovať v pätnástich a často už po mutácii. Mojimi výkonmi bola prekvapená a povedala, že v niečom som už podstatne ďalej ako mnoho konzervatoristiek. Ale aj tak postupujeme mierne, učí ma technike, ktorú dokážem zvládnuť a nechceme nič uponáhľať.
Ktoré operné domy by ste chceli navštíviť a kde by ste chceli študovať?
Videla som na fotkách operu v Sydney, veľmi sa mi páči. Videla som aj štátnu operu vo Viedni a počula som o La Scala v Miláne. Veľmi rada by som si v týchto operách zaspievala. SND bolo tiež voľakedy mojím snom. Ten sa mi už splnil. Spievala som tam asi trikrát. Verím, že sa toho všetkého jedného dňa dočkám, ale najprv musím vyštudovať. Tiež by sa mi páčilo, keby som mohla študovať v nejakom peknom meste, kde je aj dobrá škola s výbornou pedagogičkou, aj svetoznáma opera. To má však ešte chvíľu čas.
Máte spevácke a herecké vzory?
Ešte zďaleka nepoznám všetky svetové operné speváčky. Je zaujímavé počuť tú istú vec v podaní rôznych speváčok. Občas si takto niečo cielene pozerám cez internet. Už viem, že niekto sa špecializuje na určité obdobie, niekomu vyhovuje ten alebo onen skladateľ. Videla som Editu Gruberovú v úlohe Kráľovnej noci. Tak sa mi to zapáčilo, že som to chcela hneď spievať. Veľmi sa mi páči, ako spievala Lucia Popp. Vypočula som si niektoré veci v podaní Anny Netrebko alebo Cecilie Bartoli. Skoro som nedýchala, keď som videla záznam z koncertu Kathleen Battle vo Viedni. Spievala Die Frühlingsstimmen, dirigoval ešte Herbert von Karajan. Herecké vzory nemám, ale milujem komédie. Niektoré veľmi známe poznám dokonale a ovládam všetky dialógy naspamäť.
Máte už nejaké hviezdne maniere? Kto vás napríklad oblieka? Nesekírujete?
No dúfam, že nie! Myslím si, že to nikto v živote nepotrebuje a verím, že niečo také sa na mňa nenalepí. A keby sa aj chcelo, rodičia by ma z toho asi rýchlo „vyliečili“. Inak, spolupracujeme so svadobným salónom v Ostrave. Tam sa vždy nájde niečo pre mňa. Ich kolekcie spoločenských šiat sú bohaté a pekné. Ja si len vyberám ako princezná. Šaty mi vždy dokonale pripravia. Sú ku mne veľmi milí a často je tam aj veselo. Niekedy odchádzam aj s tromi šatami, to sme potom na ulici stredobodom pozornosti. Tak rýchlo do auta!
Máte aj iné lásky ako spev?
Rada lyžujem, skáčem na trampolíne, kreslím, milujem komédie a strašne rada sa kúpem v mori. Skoro som zabudla na bowling, ten je tiež super. Okrem toho mám malého bieleho psíka. Je to taký náš malý „medvedík“. Je perfektný.
Držíte špeciálnu životosprávu kvôli spievaniu?
Žiadnu špeciálnu životosprávu nedržím. Ani neviem, že by bolo treba. V jedle som síce trochu vyberavá, ale zatiaľ to so mnou doma zvládajú. Milujem palacinky.
Patricia Janečková
Narodila sa 18. júna 1998 v Nemecku. Od malička žije v Ostrave, jej rodičia sú Slováci. Je výnimočným zjavom na súčasnej hudobnej scéne, odborníci hodnotia jej hudobnú vyzretosť, intonačnú čistotu a kultivovanosť hlasu. Prvé kontakty s operným javiskom skúsila ako členka Operného štúdia Divadla Antonína Dvořáka v Ostrave. Ako desaťročná zvíťazila v konkurze ostravskej Janáčkovej filharmónie a dostala po prvýkrát možnosť zaspievať si so symfonickým orchestrom. V roku 2010 sa stala absolútnou víťazkou súťaže Talentmania. O rok nato nahrala debutové CD a absolvovala prvý verejný celovečerný recitál v sprievode symfonického orchestra na festivale Viva Musica!
