„V oblasti filmovej tvorby sú u Ursinyho pozoruhodné dve obdobia. V 80. rokoch sa vo svojich filmoch venoval sociálnej a etnografickej problematike, podstatne hodnotnejšie sú však Ursinyho dokumenty z 90. rokov, ktoré sa prelínajú s jeho životným osudom. Reflektoval v nich hraničné životné situácie, ktoré konfrontoval s vlastnou skúsenosťou onkologického pacienta,“ píšu organizátori prehliadky. Tá má v programe nielen film Času je málo a voda stúpa, ktorého dokončenia sa Ursiny nedožil a výslednú podobu mu preto dal Ivo Brachtl, ale premietne aj niekoľko ďalších Ursinyho dokumentov z oboch spomínaných období.
Bohémsky a ľudský rozmer
„Je perfektné, že po dlhom čase pôjdu tieto filmy niekde takto verejne, pretože si naozaj nepamätám, kedy sa naposledy vysielali v televízii alebo premietali v kine. Organizátorom som preto veľmi vďačný, že do programu zaradili celý profil môjho otca,“ povedal Ursinyho syn Jakub. „Jeho filmy si vážim, pretože pre mňa vyjadrujú ďalší otcov rozmer. Nebol to len bohémsky hudobník s trinástimi albumami, ktoré silno zarezonovali, ale v tých dokumentoch sa odzrkadľuje aj to, že bol veľmi citlivý aj po ľudskej stránke. Dům matky Terezy je o postihnutých deťoch, O rakovine a nádeji zase o onkologických pacientoch a podobne,“ vysvetlil Jakub Ursiny.
Okrem spomínaných snímok premietne Febiofest aj portrét dvoch bačov nazvaný Sanitárovci, sociálno-etnografický dokument Gajdoš Antalík či film Obrázky z výletu za plot blázince, ktorý je pohľadom za múry psychiatrickej liečebne v Bohniciach. Filmy zatiaľ nevyšli na DVD a Febiofest je tak jednou z mála príležitostí, ako si ich pozrieť Jakub Ursiny by však bol rád, keby sa dokumenty na DVD konečne podarilo vydať. V minulosti sa už podobné iniciatívy rysovali, nepodarilo sa ich však dotiahnuť do konca.
Momentky a koncert
Prvý film spojený s Ursinym, Momentky Petra Krištúfka, v ktorom na známeho hudobníka a filmára spomínajú jeho blízki a spolupracovníci, premietne Febiofest už dnes o 19. h v bratislavskom DK Zrkadlový háj. Premietanie bude navyše spojené s vystúpením formácie Kubo Ursiny a Provisorium, v ktorej Jakub oprášil piesne svojho otca. Porovnávania sa príliš neobával. „Zatiaľ prevažujú pozitívne reakcie. Ľudia, ktorí v dnešnom Provisoriu hrajú, nie sú síce známi profesionálni muzikanti, ale kapela hrá napriek tomu výborne. Otec, naopak, robil s absolútnymi špicami, ktoré vtedy boli v dosahu. Naše Provisorium vzniklo s trošku inými východiskovými pozíciami, ale vyšlo to,“ povedal Ursiny.
V repertoári má najmä piesne z posledného otcovho albumu Príbeh (1994). „Tento album považujem za veľmi podarený. Nie je manieristický, ale po inštrumentálnej, zvukovej aj aranžérskej stránke je to nadčasové a geniálne dielo. Pre nás ako interpretov bola táto platňa najpríťažlivejšia. Preto sme si ju vybrali ako gro nášho programu a k pesničkám z Príbehu sme ešte veľmi citlivo zamiešali ďalšie skladby, napríklad z albumu Modrý vrch,“ vysvetlil Ursiny, ktorý sa s Provisoriom nedávno predstavil aj v pražskej Lucerne. Koncertný program Provisoria sa podľa neho bude časom rozširovať a pribudnú doň aj ďalšie piesne.
Jakuba Ursinyho môžete na Febiofeste počuť nielen naživo: Jeho hudba totiž znie aj v oceňovanom animovanom filme Martina Snopeka a Ivany Laučíkovej Posledný autobus a Ursiny aj takto kráča v šľapajach svojho otca.
