Kvóty umelcom pomohli, poslucháčov potešili
"Vďaka kvótam narástol počet odvysielaných slovenských hudobných diel o 66 %, v prípade súkromných rádií takmer o 120 %,“ argumentujú v petícii. Z tohto nárastu je jasné, že priestor dostávajú aj noví autori a interpreti.
Samotní poslucháči domácu hudbu počúvať chcú, čo ukázal aj prieskum od agentúry Focus (67 % opýtaných by chcelo, aby z 10 skladieb bolo aspoň 5 slovenských). Autorom hudby kvóty priniesli podľa štatistík SOZA vyššie tantiémy za použitie ich hudby v rozhlase, o 26 % viac ako pred zavedením kvót (v porovnaní troch rokov pred a po zavedení kvót).
"Pandémia koronavírusu znásobila dôležitosť kvót pre hudobníkov, ktorým zakázali koncertovať. Aj preto v uplynulom období niektoré vlády uvažovali dokonca o ich navýšení – slovenská vláda, zdá sa, uvažuje o presnom opaku,“ spresnil Juraj Čurný, hudobný publicista a konzultant v oblasti médií.
Pre hudobníkov, ktorým pandémia už doteraz poriadne skomplikovala existenciu, by to bola len ďalšia rana namiesto pomoci. Už fakt, že slovenské rádiá vysielali vďaka kvótam o 30 % viac nových slovenských piesní a počúvanosť rádií tým nijako neutrpela svedčí podľa Čurného o ich význame pre slovenskú hudobnú produkciu.
Kvóty na domácu hudbu pritom nie sú vo svete ničím novým, platia napríklad vo Francúzsku (40 %), v Írsku (30 %), v Poľsku (33 %) či v Portugalsku (25 – 40 %). Na Slovensku boli hudobné kvóty pre rádiá zavedené v roku 2016 a súkromným staniciam priniesli povinnosť vysielať 25 % slovenských hudobných diel a verejnoprávnemu vysielateľovi (RTVS) najmenej 35 % slovenských hudobných diel.
Čítajte viac Bude v rádiách zase menej slovenskej hudby?
"Nie sme teda žiadnou výnimkou, na Slovensku je dokonca zákon oveľa miernejší,“ dodáva Juraj Čurný. Podľa neho nie je argumentom ani fakt, že v Českej republike či v niektorých krajinách kvóty zavedené nemajú.
"V Českej republike kvóty nie sú a napriek tomu českú aj slovenskú hudbu hrajú, a to aj niekoľkonásobne viac. V niektorých krajinách to jednoducho nie je potrebné, nastavenie spoločnosti si to nevyžaduje, vysielatelia si považujú za povinnosť podporovať domácu produkciu, a sú zasa krajiny, kde kvóty zaviedli, aj keď ochota hrať domácu hudbu v rádiách je silná, ako napr. vo Francúzsku,“ hovorí Čurný.
Ďalším nedomysleným krokom podľa Čurného je, že z návrhu zákona zmizlo rovnomerné rozvrstvenie slovenskej hudby počas dňa, keby Slovenský rozhlas chcel, mohol by všetku domácu hudbu vysielať len od desiatej večer do štvrtej ráno, v málo počúvanom a nelukratívnom čase.
Zákonná úprava kvót na slovenskú hudbu nedávno obstála aj pred Ústavným súdom SR, ktorý svojím rozhodnutím nevyhovel návrhu generálneho prokurátora na ich zrušenie. O to menej pochopiteľná je terajšia snaha ministerstva kultúry o rušenie kvót pre súkromné rádiá, pripomínajú organizátori petície.
Koho má chrániť štát?
Ministerka kultúry Natália Milanová zdôraznila, že jednou z úloh verejnoprávneho vysielania je práve podpora domácej hudobnej scény. "Štát nemá diktovať komerčným rádiám, čo majú hrať,“ dodáva.
Podľa známeho hudobníka Petra Lipu ide o zákon namierený proti slovenskej hudbe. "Slovenskú hudbu musíme v slovenských rádiách počúvať, štáty na celom svete svoju hudbu podporujú. Funguje to u nás už päť rokov a nikomu nič nechýba. Neviem, čo táto iniciatíva znamená, prečo chcú naraz rušiť kvóty. Uškodí to jedine slovenskej hudbe a neviem, kto na tom niečo získa. Nejde o úpravu, ktorá by štátu niečo ušetrila. Nemá to žiadnu logiku,“ vyhlásil Peter Lipa.
Čítajte viac Juraj Čurný o kvótach: Slovenskej hudbe to pomohlo a rádiám neublížilo
Exministerka kultúry Ľubica Laššáková považuje návrh na zrušenie kvót pre súkromné rádiá za barbarský. Podľa nej ide o ďalšie Milanovej poškodenie umeleckej obce.
"Vyzývam ministerku, aby sa stretla so slovenskými hudobníkmi a producentmi, a až potom prijala toto brutálne rozhodnutie,“ povedala. Laššáková zvažuje zvolanie mimoriadneho rokovania Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá.
