Dnes, po 30 rokoch, ho vydáva Opus znova v obnovenej vinylovej reedícii, okrem iného aj ako spomienku na nedávno zosnulého kmeňového člena skupiny Braňa Alexa, ktorý hrá na albume na basovú gitaru a je autorom, resp. spoluautorom viacerých piesní.
Je to typická Slobodná Európa v tej najrýdzejšej podobe, štýlovo čistá a nezameniteľná. Skutočná lahôdka pre všetkých fanúšikov autentického slovenského punku bez kompromisov.
„Náš prvý album vyšiel pomerne neskoro. Dva roky sme vtedy už veľmi aktívne koncertovali po celom Československu, ale vydavateľstvá v tej dobe, napriek tomu, že komunizmus už „skončil“, mali problém vydať naše pesničky kvôli textom, ktoré obsahovali vulgarizmy a snažili sa nás prinútiť k tomu, aby sme ich upravili. To sme samozrejme kategoricky odmietali. V Čechách s tým problém nebol a už viac ako rok pred Pakárňou tam naše veci vyšli na rôznych kompiláciách,“ vysvetľuje Whisky a komentuje začiatky nahrávania.
„Nakoniec sa Opus rozhodol, že do toho ide a dostali sme sa do najmodernejšieho štúdia v Československu, ktoré ale bolo vhodné skôr pre symfonické orchestre a pre zvuk nahrávky to nebolo šťastné riešenie.“
Zároveň spomína aj na stretnutie s Lacom Lučeničom: “Tam sa náhodou objavil aj Laco Lučenič, ktorý prišiel pozrieť svojho kamaráta a nášho zvukára Ivana Minárika. Hneď medzi nami vznikli sympatie, ktoré viedli k tomu, že je dnes členom našej kapely. Na Pakárni sa už síce nestihol podielať, ale o rok neskôr už s nami nahrával v štúdiu pesničku Dry '69. Na poslednú chvíľu, až po mixáži, sme na album zaradili pesničku Ráno, ktorá bola nahratá neskôr v štúdiu slovenskej televízie. Bola to prvá vec, ktorá už bola predznamenaním nášho odklonu od klasického jednoduchého punku k tomu, čím sme sa časom stali. Sám presne neviem, ako to nazvať.“
