Najpočúvanejší je Adam Ďurica. Hlasujte v ankete o vašej najobľúbenejšej piesni z roku 2021

Pop-rock znel aj vo filmoch a v seriáloch

Mainstream, čiže hlavný prúd, tvorí pop-rock a v tomto žánri vzniklo v minulom roku veľa nového. Medzi najzaujímavejšie albumy patria tie od IMT Smile (Srdce Rozum Blvd, ktorý obsahuje skladbu z filmu Príliš osobná známosť), od skupiny Peter Bič Project (album Hlava, s titulnou skladbou zo seriálu Priznanie), prvý štúdiový album Petra Nagya po viac ako 10 rokoch, nazvaný Petrolej, aj album Adama Ďuricu Naše hriechy s výrazne pozmeneným zvukom pripomínajúcim 80. roky, ktorý dnes využívajú aj interpreti ako The Weeknd či Dua Lipa.

Horkýže slíže vydali album Alibaba a 40 krátkych songov 2 (nová kolekcia typických slížovských hudobných skečov so spoločnou hitovkou s rappermi DMS – Rampa). Projekt Michala Kovalčíka Lasicovky priniesol nanovo zhudobnené texty Milana Lasicu pôvodne uverejnené v knihe Bolo nás jedenásť, ktoré sa na rovnomenný legendárny album nedostali.

Zaujímavý bol aj autorský album skladateľa a textára Mariána Zimu The Story – Potlesk v stoji, ktorý žánrovo osciluje od alternatívneho popu cez blues, tradičný rock až po rockový šansón, čomu zodpovedá aj výber hosťujúcich vokalistov – Lipa, Hammel, Kňažko, Homolová a iní.

V ďalšom roku očakávam či už albumy, alebo aspoň nové skladby viacerých speváčok – Emma Drobná, Tina, Celeste Buckingham, Sima, Jana Kirschner, Katka Knechtová, Lina Mayer. Popri nich sú tu aj objavy ako Karin Ann, Teri Čikoš, Nina Kohout či Tamara Kramárová. Uvidíme, ako karty zamiešajú dvaja slovenskí víťazi SuperStar – Barbora Piešová a Adam Pavlovčin.

O slovo sa tento rok určite prihlásia aj zástupcovia rôznych žánrov a generácií, už teraz avizuje nový album Peter Lipa aj Tublatanka a "odpočívajúce“ hviezdy slovenského hip-hopu, ktoré v roku 2021 svoj album nevydali, tiež nebudú chcieť dať na seba zabudnúť. Prísľubom popovej scény s presahom do hip-hopu je napríklad Alan Murin, ktorý vydáva nové single už takmer každý mesiac.

Hip-hop nezaznieva z éteru v takom pomere, v akom sa počúva najmä cez streamingové platformy, ale aj na fyzických nosičoch. Jeho veľkým hendikepom je, že interpreti programovo pracujú s vulgarizmami, ktoré v éteri licencovaných rádií nie sú vysielateľné, ak sa nechcú dostať do hľadáčika Rady pre vysielanie a retransmisiu a dostať pokutu.

Predpokladám, že hiphopoví interpreti budú čoraz viac prinášať z tohto pohľadu bezproblémové skladby, je to prax známa aj z iných teritórií. Preto sa v éteri darí najmä pop-rocku, resp. mainstreamu. Na tom nie je nič negatívne, lebo od kvality hlavného prúdu sa odvíja aj kvalita okrajových prúdov rieky.

Svieža alternatívna scéna

Veľmi bohatý rok mala slovenská alternatívna scéna – predovšetkým v druhej polovici roka vyšlo množstvo albumov a EP, čo môže opäť súvisieť s výpadkom takmer celej koncertnej sezóny. V mojom súkromnom výbere albumov, ktoré má najviac zaujali, je album Lom od kapely Saténové ruky.

Dokazuje, že aj alternatívny gitarový pop-rock sa dá urobiť hravo, vtipne a súčasne bez rezignácie na vlastné (a nielen) umelecké posolstvo. Puding pani Elvisovej pripravil Mohérpop, nultý album nahrávok z obdobia pred vydaním ich prvého albumu. Potvrdil, že alternatívne popové skupiny nestratili nič zo svojej sviežosti.

Prešovská kapela Hrdza na albume 22 nanovo nahrala svoje najväčšie hity, pripomeňme, že vďaka skladbe Štefan sa stala najlepším slovenským exportom v oblasti world music. Blanch vydali druhý album Veracity a pre mňa potvrdzujú pozíciu slovenských Cocteau Twins. Kapela Chiki Liki Tu-a vydala minialbum textovo priamo reflektujúci súčasnú covidovú dobu (Venované pamiatke budúcich zosnulých).

Album Burgr Štrpka je zložený zo zhudobnených básní a textov niekdajšieho dvorného spolupracovníka Deža Ursinyho autorským a interpretačným pohľadom divadelníka, skladateľa a speváka Ľuba Burgra. Napokon sú tu ešte Katarzia a jej N5 a novinka projektu Isama Zing (za ktorým sa skrýva Jonatán Pastirčák, alias Pjoni) – album Blurry AF, v oboch prípadoch ide o pozoruhodné elektronické albumy, ktoré v roku 2021 stihli vyjsť iba on-line a svoju fyzickú podobu dostanú až v tomto roku.

Pestrí, ale neocenení

Už len tento výpočet noviniek potvrdzuje, že slovenská hudobná scéna je pestrá. Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA) v roku 2021 zaregistroval viac ako 4¤000 nových skladieb slovenských autorov a 800 hudobných nosičov. Štatisticky teda denne pribudne viac ako desať skladieb a viac ako dva nosiče (ktoré, pochopiteľne, obsahujú aj staršie skladby). Slovenská hudobná scéna je naozaj bohatá – čo sa týka žánrov aj generácií.

Mainstreamovú pop-rockovú hudbu pokrývajú predovšetkým rádiá, ale informačne a kriticky je na tom paradoxne najhoršie – veľa médií sa sústreďuje viac-menej na bulvárne, nie hudobné témy. Hiphopová hudba funguje primárne na streamingových platformách a sociálnych sieťach a v rámci niektorých internetových projektov a stránok, je najpredávanejšia, ale klasické médiá sa jej prakticky vôbec nevenujú.

Alternatívna scéna je sústredená najmä okolo komunity Rádia FM a siete webov pokrývajúcich oblasť alternatívnej kultúry vôbec. A ešte je tu aj hudba zábavovo-popová, ktorú možno definovať ako kombináciu tradičného popu a ľudovej hudby do neho upravenej s jej najvýraznejšími predstaviteľmi ako Kandráčovci a Kollárovci. Okrem nich však generáciu, ktorej môžeme priradiť identifikačnú značku „Repete“, prezentujú iba špecializované TV stanice a koncerty.

Nie je to slovenské špecifikum, ale našej hudobnej scéne veľmi chýba funkčný systém ocenení, ktoré by akceptovala široká verejnosť a aj odborná brandža. V súčasnosti sa na Slovensku udeľuje niekoľko hudobných cien – Rukahore Awards, Ceny SOZA, Rádiohlavy, Ceny Hudobného fondu, slovenská kategória albumov v rámci českých hudobných cien Anděl, džezové ceny Esprit, Krištáľové krídlo, OTO, prípadne ďalšie – no žiadna nemá mediálny a marketingový výtlak niekdajšieho Slávika či Aurela. A je to škoda, pre hudobníkov aj pre ich poslucháčov.