Ako by ste zhodnotili uplynulých 50 rokov existencie Rádia Devín?
Spočiatku išlo o komorné rádio. Pred 50 rokmi bol tlak na populárnu hudbu taký silný, že sa rozhodli založiť české Rádio Vltava a slovenské Rádio Devín. Vďaka týmto rádiám sa mohla vysielať vážna hudba. Literárne rozhlasové žánre sa vysielali aj na Jednotke, o ne núdza nebola. Devín bol vždy rádiom pre náročnejšieho poslucháča, ktorý hľadal niečo iné.
Aký je jeho najväčší prínos?
Pre minulosť aj pre súčasnosť platí, že ide o rádio pre skupinu poslucháčov, ktorí mainstream nepočúvajú. Hľadajú niečo iné, či už vážnu hudbu, alebo alternatívne žánre v rámci populárnej hudby. Rádio Devín obsahuje aj dosť džezu. Kedysi sa vysielal na Jednotke, neskôr preplával na Devín. Čo sa týka hudby, vytvoril sa priestor na vysielanie náročnejšej a zaujímavejšej hudby.
Verím, že je veľa poslucháčov, ktorí k nej spočiatku nemajú vzťah, ale postupne si ho vybudujú práve jej kvalifikovaným počúvaním – teda viem, čo počúvam a viem, prečo sa mi to páči. Takíto ľudia nachádzajú svoj poslucháčsky priestor práve v Rádiu Devín.
Keď už spomínate džez, má podľa vás tento žáner dostatočný priestor v médiách?
Ide o tému, ktorou sa zaoberám už veľmi dlho. Samozrejme, že nemá. Mali by sme mať minimálne internetové rádio, ktoré sa špecializuje na džez. Na Slovensku máme džezové rádio, ktoré chvíľu existovalo, potom zaniklo, a teraz znovu vysiela.
Ide však o formát, ktorý ešte nie je dostatočne prepracovaný. Na to, aby sa džez viac udomácnil, potrebuje rádio nielen vysielať prúd hudby, ale aj podávať poslucháčovi informácie, ktoré k tomu patria. Potom ich to vie skôr pritiahnuť. Džez potrebuje aj inú komunikáciu než len prúd vysielania.
Čítajte viac Rádio Devín oslavuje 50 rokov. V kampani sa predstavia Ľubica Čekovská, Peter Lipa či Robo Roth
Akým smerom by sa Rádio Devín malo uberať, aby oslovilo aj mladé generácie?
Nie je to vec generácie. Devín oslovuje milovníkov hudby, ktorí hľadajú niečo iné. Ide napríklad aj o študentov konzervatórií, ktorí v džeze, vo vážnej a v populárnej hudbe nachádzajú veci, ktoré nemajú nikde inde uplatnenie. Život ponúka veľké množstvo zaujímavej a rôznorodej hudby, ktorá nemá miesto v mainstreame.
Komerčné rádiá sa zatiaľ nevyprofilovali. Neviete, čo ktoré rádio vysiela, kým vám nezaznie jeho zvučka alebo džingel. Devín je práve rádiom, ktoré má svoju tvár a svoju poslucháčsku obec. To, že je identifikovateľné, je veľmi vzácne. Dnes sa vo svete špecializujeme na všetko, preto by sme sa mali špecializovať aj na počúvanie hudby. Devín je k tomu cesta.
Čo ste si pripravili pre poslucháčov v rámci vlny džezu pri príležitosti 50. výročia Rádia Devín?
Ja napĺňam jednu časť vlny džezu, ktorá sa volá Jazzový klub Rádia Devín. Veľmi rád sa na ňu pripravujem, pozývam si tam hostí, často mladých hudobníkov, ktorí sú práve teraz aktuálni. Rád oboznamujem poslucháčov s tým, čo je nové na domácej aj svetovej scéne.
Keďže som dramaturgom džezového festivalu, dostane sa ku mne veľa informácií. Navyše stále čítam aktuálne magazíny, poznám rebríčky a nové recenzie, o čom oboznamujem svojich poslucháčov. Snažím sa, aby sa naučili vyberať si, čo chcú počúvať.
Ľudia sú totiž väčšinou leniví, ale to neprekáža, lebo sa nájdu aj takí, ktorí pôjdu po stope. Nestačí im vedieť, čo je to džez. Preto o ňom v relácii veľa rozprávam. Sám som bol naučený počúvať jedno rádio, kde to presne takto prebiehalo. Vďaka nemu som sa naučil počúvať hudbu. Verím, že aj dnešní mladí ľudia sa to tak naučia. Od nich to chce, aby hľadali – a od nás, aby sme to propagovali.
