Hanku Zagorovú som prvýkrát počul spievať v pražskej Lucerne na konci šesťdesiatych rokov. Už vtedy to bola výrazná osobnosť, lebo jej slová v piesňach dostávali inú dimenziu. Bolo to akési zhudobnené herectvo. Hanka nikdy nespievala hlúpe texty, vždy to boli literárne hodnotné diela renomovaných autorov, ktoré sa krásne snúbili s klenutými melódiami. Vypracovala sa na špičku našej populárnej hudby a bola naozaj aj naša speváčka, lebo ako Moravanka mala rada Slovensko a jeho naturel.
Foto: archív Ľuboša Zemana
Možno aj preto spolupracovala tiež so slovenskými hudobnými skladateľmi – napr. Petrom Hanzelym, ktorého invenciu obdivovala a to sa pretavilo do úspešných piesní ako Oheň a struny, Závrať, či Přání. Hudobné majstrovstvo Vaša Patejdla zasa ocenila v muzikále Jack rozparovač , o množstve vypredaných koncertov na Slovensku ani nehovoriac. Jej manžel Štefan Margita bol, pravdaže, takým bezprostredným mostom, ktorý spájal Česko so Slovenskom a preto smútime za československou speváčkou a dobrým a múdrym človekom, ktorý chcel piesňami urobiť svet lepším. Je mi smutno, že nás náhle opustila a najmä preto, že to nemôžem zmeniť. R.I.P., Hanka.
Pozrite si obľúbenú speváčku na fotografiách.
