Naspievali ste titulnú pieseň k novému folk hororu Piargy. Inšpiroval vás samotný film?
Nebola to ľahká úloha, ale najprv sme videli film, dostali sme inštrukcie od jeho tvorcov a postupne sme si to premysleli. Najprv môj brat napísal text, ja som ho zhudobnila a hlavným kreatívnym mentorom nám bol hudobný publicista Rado Mešša, vďaka mu za kreatívnu podporu.
Ľudová tradícia je vám blízka, podľa vašich piesní – preto si vás vybrali tvorcovia filmu, ktorý sa odohráva v dedinskom prostredí?
Áno, ľudová hudba je mi blízka a ponuku zložiť a nahrať pieseň pre film si veľmi vážim.
Piargy však nie sú vašou prvou filmovou piesňou.
Prvou bola pieseň k rozprávke Čarovný kamienok, vznikla na motívy ľudovej piesne Ej hora, hora a volá sa V tichu. Nedávno vyšla aj na albume.
Naspievali ste aj vianočnú pieseň s populárnou českou kapelou Čechomor, ktorá hrá ľudové piesne v rockovom aranžmáne. Páčila sa poslucháčom?
Pôvodne som chcela nahrať pesničku len s Frantom Černým, jedným z lídrov kapely, netrúfala som si osloviť celý Čechomor. Poslala som Frantovi Černému pesničku, on ju pustil kolegovi a obom sa páčila, tak do toho išla ochotne celá kapela. Pre mňa to bol splnený sen, pretože na takej hudbe som odchovaná. Myslím, že táto pesnička si ešte zaslúži pozornosť a asi na nej ešte popracujeme aj pred týmito Vianocami.
Vaše piesne majú ľudový motív, ale aj tanečný rytmus. Znejú aj trocha balkánsky?
Áno, občas sa necháme inšpirovať aj Balkánom, mám rada temperamentné piesne. Aj na novom albume Sukne sme trocha zabŕdli do tohto štýlu.
Foto: archív speváčky
Máte teda nový album, ako vznikal?
Album Sukne vznikal počas pandémie, keď sme nemohli koncertovať a žiadalo sa nám spraviť niečo pekné. Mnoho muzikantov v tom čase vytvorilo nové veci – takže všetko zlé je na niečo dobré.
Foto: Archív Veronika Rabada
Nie je to váš prvý album, pred Sukňami bola Lúka – v čom je novinka iná?
Väčší priestor majú moji muzikanti, trocha sme obmenili zostavu a do kapely pribudol výrazný multiinštrumentalista Gabriel Silvay. Album Sukne je teda viac inštrumentálny, muzikanti sa na ňom vyhrali. Je na ňom niekoľko spoluprác, autorom hudby k piesni Letela by som je Martin Kavulič, ktorý skladá pre Kristínu a text napísal Vlado Krausz. Bonusová pieseň Oj, verše, mij verše je rusínska ľudová a naspievali sme ju s gréckokatolíckymi kňazmi – so Speváckym zborom sv. Romana Sladkopevca. Nakrútili sme k nej aj zaujímavý ponurý videoklip. Na albume je aj pocta pre Zoru Kolínsku. Skladba Červené jabĺčko s pôvodným aranžmánom pána Petra Smékala, ktorý sme si trochu upravili. Album sa volá Sukne podľa skladby s textom Silvie Kaščákovej, ktorý vo mne vyvoláva pocit pestrosti, farebnosti a dostal hudobný balkánsky podtón.
Prečo práve Červené jabĺčko?
Táto skladba sa mi páčila už dávno, očarila ma ešte ako dieťa. Je náročná na spievanie pre veľký hlasový rozsah, ale toho som sa nebála, veď učím spievanie na konzervatóriu… V podaní Zory Kolínskej má táto pieseň krásny bigbítový sound, tak sme ho vzali ako základ a trocha sme sa s ním pohrali. Na albume je však aj upravená rómska pieseň, tiež ľudová a veľmi temperamentná Listom jabloní, pochádza zo Španielska. Skladbu Balada o živej vode zas napísala veľmi talentovaná hudobníčka s krásnym hlbokým hlasom Skyva, vlastným menom Zuzana Eperješiová.
Foto: Peter Frolo
Keď sme pri menách, vaše umelecké meno Veronika Rabada vzniklo z priezviska, aký má pôvod?
Áno, občianskym menom som Veronika Šoltýsová Rabadová a moje rodné priezvisko Rabada pochádza od Lemkov, východných Slovanov, ktorí žili a žijú na východnom Slovensku, na západnej Ukrajine aj v juhovýchodnom Poľsku.
Takže cez svoj pôvod ste sa dostali k ľudovej hudbe?
Skôr moji rodičia, ja som k nej veľmi neinklinovala, chcela som byť muzikálovou speváčkou. Nakoniec som spievala v kapele Hrdza, ktorá robí hudbu na ľudové motívy, aj s Kandráčovcami a našla som v takej hudbe čaro, energiu a pestrosť a to určilo môj hudobný smer. Cítim sa v tomto žánri dobre.
Zároveň aj učíte spev – koho?
Vyštudovala som herectvo a už niekoľko rokov učím budúcich hercov spev. Sú medzi nimi aj výrazné talenty a verím, že uspejú. Počas pandémie sa hlásilo menej záujemcov, rodičia zrazu videli, že byť umelcom nie je ľahké.
Nebanujete za herectvom?
Ani nie, hudba ma láka viac, ale keby prišla možnosť zahrať si pred kamerou – prečo nie? Mám svoju kapelu, svoju zostavu stabilných ľudí a vytvorili sme si takú bublinu, v ktorej je nám dobre.
Váš album sa volá Sukne a aj vy sa obliekate originálne, propagujete ľudové motívy aj šatami.
Kapela na pódiu musí nielen dobre hrať, ale aj pekne vyzerať – my sme sa ako ľudia so zmyslom pre tradíciu spojili s modrotlačou. Modrotlačiar Matej Rabada je moja vzdialená rodina, ale to sme zistili až neskôr, keď sme začali spolupracovať. On nás potom nasmeroval na odevnú dizajnérku Mišenu Juhász, ktorá pracuje s modrotlačou a teraz navrhuje vyšívané šaty s ľudovým motívom. Presne také sú aj v klipe k Piargom.
Čo nového chystáte?
Koncertujeme a veľmi sa teším najmä na zimné obdobie pred Vianocami, vtedy budeme mať aj komorné vystúpenie Koleda s Veronikou Rabada. Je to intímnejšie, tichšie, taký sviatočný zážitok pre nás, aj pre divákov.
Veronika Rabada
Foto: Pravda, Robert Huttner
Veronika Rabadová Šoltysová sa narodila 11. mája 1984, žije v Košiciach, vyštudovala Akadémiu umení v Banskej Bystrici a učí spev na štátnom konzervatóriu v Košiciach. Spieva už viac ako pätnásť rokov v rôznych slovenských zoskupeniach, koncertovala s kapelou Hrdza, s Kandráčovcami a už tretí rok má vlastnú kapelou. So skupinou Hrdza nahrala albumy Pod božími oknami, Hajnajnanyja a Hrdzavá osemnástka (kompilácia), so svojou kapelou vydala štúdiové albumy Lúky (2018), Koleda s Veronikou Rabada (2018) a Sukne (2022).
