Čítajte viac Veľkolepý návrat Elánu: 70. narodeniny Joža Ráža a Vaša Patejdla oslávia v Prahe a v Bratislave
Textár Ľuboš Zeman: Ako vznikol Kaskadér
Foto: archív Ľuboša Zemana
Moje prvé stretnutie s Elánom má na svedomí Vašo Patejdl, ktorý za mnou prišiel s ponukou otextovať novú skladbu skupiny. Bolo to niekedy začiatkom roku 1980. Dali mi nahrávku na magnetofónovej páske a ja som si ju púšťal na starom kotúčovom Sonete B3. Ešte mi odkázali, že ma vyskúšajú, lebo je to komplikovaná skladba s rýchlo nasekanými notami za sebou a takými kontrastnými melodickými časťami, ktoré sa ťažko textujú. Vtedy som sa práve vrátil z kina, kde premietali americký krimifilm Kaskadér, a tak plný tohto príbehu som si pustil pásku s elánovskou muzikou a vysypalo sa to zo mňa. Na jar skladba prešla prvou skúškou, lebo ju vybrala porota do súťaže Bratislavská lýra. A tam v tvrdej konkurencii napokon vyhrala Striebornú lýru a v podstate odštartovala úspešnú kariéru skupiny. A ja som sa tak stal jedným z textárov Elánu.
Zážitkov s Elánom bolo viac. Ale spomínam si na dávny koncert Elánu v bojnickom amfiteátri, kde tisíce ľudí spievali naspamäť aj moje texty. Vedeli ich lepšie ako ja a vtedy mi naozaj stáli všetky chlpy na rukách a tisli sa mi slzy do očí, lebo som cítil, že som to nepísal nadarmo a že to všetko má svoj zmysel. Pochopil som, že Elán nie je len hudba, ale svetonázor a istý sociálny fenomén, možno až štýl života. V tom čase to bol aj druh rebélie, ktorý rezonoval v dave.
Elánu som napísal 15 pesničiek a väčšina mala úspech, takže ťažko vybrať len tri. Pre mňa osobne sú kultové tieto tri: Kaskadér, Tuláci v podchodoch a Ulica.
Boris Filan: Štyri texty za tri dni
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Aké bolo moje prvé stretnutie s Elánom? Hovorí sa, že niekedy sa dvaja ľudia spoznajú za pár sekúnd lepšie ako iní za celé roky. Jožo s Vašom prišli za mnou do televízie s otázkou: „Neviete, kde má kanceláriu Boris Filan?“ Ja som vôbec nemusel uvažovať, či s nimi chcem spolupracovať alebo nie. Po polhodinovom rozhovore s Jožom a Vašom som im ponúkol, že im do konca týždňa dodám texty. Tí dvaja chalani boli také neobyčajne jasné osobnosti.
Boli naštartovaní – slušní, ale prieberčiví, ochotní, ale nároční. Boli čerstvo upečení, ale trvanliví. A hneď tam mi bolo jasné, že s Vašom budeme robiť krásne pesničky a s Jožom sa budeme kamarátiť. Išiel som domov a za tri dni som spravil štyri texty. Koľko a čo za to, Mláďatá a tie ostatné. Z hlavy mi ich diktoval Rážov hlas, aj keď sme sa poznali pol hodiny.
Môj najväčší zážitok bolo vystúpenie Elánu v Prahe. A najmä to, čo predviedol Jožo. Keď som ho videl spievať na Letnej pred stotisíc ľuďmi. Chcem Jožovi za ten zážitok poďakovať. Bol veľký. Chcem sa poďakovať aj Janovi a Vašovi a všetkým ostatným členom kapely. Treba povedať, že týmto vystúpením Elán všetkých v brandži „prešťal“.
Textár Pavol Jursa: S Borisom máme radi Dresy
Foto: FB kapely Elán
Od môjho prvého osobného kontaktu s Elánom ubehlo už neuveriteľných vyše 50 rokov… Na jar v roku 1974 som sa ako tanečník folklórneho súboru Lúčnica v telocvičnej šatni na Jesenského ulici v Bratislave, kde sme nacvičovali náš program, zoznámil s Jožom Rážom. Jožova priateľka a moja spolutanečníčka Barbora (vtedy ešte Nosáľová) mu o mne povedala, že občas píšem nejaké texty a básničky. A on jedného dňa prišiel za mnou po nácviku s ponukou, či by som im neskúsil otextovať ich dve nové skladby. Spomínam si, že už vtedy z neho vyžarovala energia, prirodzené líderstvo a čosi ako sympatická drzosť. Uvedomil som si, že je to šanca, ktorá sa v budúcnosti už nikdy nemusí zopakovať. A tak som si na otextovaní dvoch krásnych Vašových skladieb dal záležať a po niekoľkých dňoch a nociach som dokončil svoje prvé dva texty pre Elán – Čakám ťa láska a Ja viem.
Na viacerých koncertoch Elánu, najmä vo vypredaných športových štadiónoch či halách, som pri niektorých piesňach dosť často pociťoval silné zimomriavky. No asi najväčšie pohnutie sa ma zmocnilo pri povestnom koncerte na do posledného miesta zaplnenej pražskej Letnej s neobyčajne prajným publikom v hľadisku. (Ako je známe, tento koncert sa uskutočnil bezprostredne po Jožovom zotavení sa z následkov jeho takmer fatálnej nehody po strete s automobilom). Keď chalani začali hrať Vodu, čo ma drží nad vodou – po naspievaní práve tejto skvelej Vašovej piesne brilantne otextovanej básnikom Jožom Urbanom sa vtedy Jožo vracal domov na motorke zo štúdia v bratislavskej Dúbravke – som pravdepodobne nebol jediný, ktorý sa vtedy nedokázal ubrániť slzám.
Je pre mňa dosť ťažké spomedzi toľkých notoricky známych, v mnohých prípadoch až zľudovelých hitov Elánu si vybrať tie tri „naj“. Ale skúsim: Nie sme zlí, Ulica a Dresy. Pred pár rokmi sa ma počas jedného rozhovoru v Slovenskom rozhlase Boris Filan spýtal, ktorá z piesní, čo som pre Elán za tie roky otextoval, je podľa mňa tá najlepšia. Na chvíľu som zaváhal. A on zrazu povedal: „Vieš, keď sa ma niekto spýta – Boris, a ty si napísal aj tie Dresy? – vždy mi dosť dlho trvá, kým poviem, že nie.“
Ján Ďurovčík: Plakal som pri piesni Ja viem
Foto: Peter Zakovic
Moje prvé stretnutie s Elánom bolo dvojnásobné. Ako poslucháč hudby na kazeťáku ruskej výroby, plačúci pri piesni Ja viem, držiaci v rukách LP Ôsmy svetadiel a spievajúci všetky skladby. Netušil som, že o sto rokov neskôr (úsmev) budem krstným otcom ich výberového CD. Osobné stretnutie… strach, pokora, strach, pokora, úcta, strach, pokora. Bál som sa, potil som sa a mal som pocit, že príde Michael Jackson krížený s Madonnou a so Stravinským.
Aj najemotívnejšie zážitky s Elánom mám opäť dva. Hudba Elánu, keď som pri skladbe Ja viem v Michalovciach oplakával bývalé lásky. Premiéra muzikálu Ôsmy svetadiel a potom aj jeho derniéra. To sa nedá porovnať s ničím. Vôbec sme netušili, že sme, ako po premiére v Prahe písali médiá, stvorili kult. A top tri skladby Elánu: Ôsmy svetadiel, divadelná verzia skladby Jedenáste prikázanie a skladba, z ktorej sa stala kultová skladba – Len kým tu si. Stala sa referenčnou pre speváčky, ktoré chcú byť v muzikáli.
