Archívny Chlapec, civilným menom Richard Vávra, je od začiatku svojej hudobnej kariéry zrastený s akustickou gitarou. Jeho tvorivá rutina bola dlhé roky konštantná – vziať do rúk gitaru a písať texty. Tak vznikol aj jeho ostatný album Zapadákov z roku 2020, ktorý je kolekciou intímnych piesní o spomalenom živote na dedine. Keď si však minulé leto sadol k tvorbe svojej v poradí štvrtej nahrávky, odrazu sa v overenom skladateľskom procese zasekol.
„Akoby som nevedel, z ktorej strany mám ku komponovaniu pristúpiť. Urobil som niekoľko pesničiek na gitare, ale stále to nebolo ono. Tiež som v tom čase pociťoval frustráciu z toho, ako spolu ako ľudia komunikujeme. Uvedomil som si, že veľmi často nedokážeme druhú stranu počúvať dlhšie ako 30 sekúnd. Potom sa začneme ošívať a berieme do rúk mobil. Akoby sme medzi sebou všetci potrebovali nejaké zariadenie, ktoré filtruje alebo nejakým spôsobom konvertuje tok informácií. Premýšľal som nad tým, čo to pre mňa znamená a rozhodol som sa medzi seba (hudobníka) a potencionálneho poslucháča vložiť tiež takéto zariadenie,“ hovorí spevák.
Desiatka nových skladieb s názvom Bella Macchina je práve o bariérach v ľudskej komunikácii a Vávra si k nej ako výrazový prostriedok symbolicky vybral multiefekt, ktorým si moduluje hlas a pridáva k nemu rôzne skreslenia. Okrem toho sa začal učiť hrať na klávesy, vďaka ktorým sa mu zrazu otvoril celkom nový vesmír.
„Chcel som, aby tvorivý proces bol zábava. A to sa presne stalo, opäť som ožil a tešil som sa domov, ako budem skladať,“ uviedol.
Čítajte viac Zapadákov Archívneho chlapca
