Přenosilovej mama bola rodená Viedenčanka a Yvonne ju často žartom parodovala, lebo mama komolila češtinu. V ich domácnosti sa hovorilo po česky, po nemecky aj po anglicky, takže dcéra bola pripravená skúsiť šťastie aj vo svete. Pomýšlala na umenie. Pôvodne sa venovala baletu, ale prevládol talent, ktorý zdedila po otcovi a začala spievať. A aj sa presadila.
V Semafore ju najprv nechceli
Yvonne Přenosilová začínala v časoch, keď bola u nás v muzike veľká konkurencia. Však to stvárnil aj režisér Miloš Forman vo filme Konkurz z roku 1964, v ktorom nasnímal, ako sa vo veľkom hlásia talenty do divadla Semafor. Bola to naozaj tlačenica a žiaľ, Yvonne konkurzom neprešla. Skúšala to s mexickou piesňou La Malagueňa, ktorá nezabrala.
Dostala sa ale do Formanovho filmu a napokon aj do Semaforu. Na konkurze si ju totiž všimol skladateľ Karel Mareš (objavil aj Evu Olmerovú či Karla Gotta) a ten ju pošikoval do kapely Olympic, kde sa stala speváčkou aj moderátorkou. V sezóne 1964 – 65 vystupoval Olympic s pásmom Ondráš v Semafore a vtedy sa ocitla Přenosilová po prvý raz na javisku. Už tam zostala, hoci scény sa striedali, bola napríklad aj v Apolle.
Roň slzy ako salva
Najviac ale na seba upozornila piesňou (z repertoáru americkej speváčky Brendy Lee, v origináli I'm Sorry) Roň slzy, ktorú naspievala v roku 1964 s textom Jiřího Šteidla. Bola to bomba! Přenosilová kvílila a rozozvučala náš malý vtedajší vesmír. Jej song rozochvel všetky možné membrány a ešte hodnú chvíľu vibrovali aj po tom, čo dospievala. Aj teraz, keď prišla správa o jej smrti, zaznelo v našich ušiach asi najmä to jej srdcervúce Roň slzy, ktoré bolo veľmi clivé (to varovné „už brzy!“), ale nebolo sentimentálne. Od precitlivenosti mala Přenosilová ďaleko a aj pieseň o tom, ako sa dvaja lúčia na pavlači starého domu, je taká smutná, až je silná.
Přenosilová, hoci bola zo silnej speváckej generácie šesťdesiatych rokov tá mladšia, bola od začiatku provokujúca a skôr drzá než nežná. Bola veselá. Nesnažila sa byť ani neodolateľnou kráskou, ani speváčkou vypredaných sál, rozdávajúcou autogramy. Vždy v nej bolo cítiť, že je trocha iná, má aj iné schopnosti a ambície (podpísala napríklad aj Dvetisíc slov), čo jej ďalší život potvrdil. Keďže vedela po anglicky, dostala sa do Londýna ešte pred okupáciou, a po nej tam emigrovala.
Hity Yvonne Přenosilovej
Boty proti lásce
Zimní království
Roň slzy
Mně se líbí Bob
Tak prázdná
Sklípek
Nikdo netuší
Měsíc
Loutka
Snažila sa v zahraničí aj spievať, ale napokon sa stala letuškou a pri tejto práci sa zoznámila aj s manželom, barónom von Schuckmann. Mali spolu syna, ale manželstvo sa rozpadlo. Yvonne Přenosilová sa presťahovala do Nemecka, kde žili v emigrácii jej rodičia a kde pracovala v Rádiu Slobodná Európa. Najprv iba spolupracovala, ale vraj sa Karel Kryl pričinil, aby ju zamestnali. Jej ďalším životným partnerom sa stal Pavel Pecháček, riaditeľ československého a českého vysielania Rádia Slobodná Európa.
Bednárikova ježibaba
Po revolúcii sa Yvonne Přenosilová vrátila domov a bola trochu iná, ako sme si ju pamätali. Nevyzerala už ako to vzdorovité dievča, zaoblila sa, nabrala trochu podobu dámy z vyšších kruhov, ale to len na pohľad. Z rôznych jej vystúpení bolo jasné, že nestrácala humor, bola vtipná a aj spievala. Svoje slávne začiatky, keď chrlila hity ako Boty proti lásce, Mně se líbí Bob, Tak prázdná, už nezopakovala, ale mala rešpekt a lásku publika.
Pre nás je zaujímavé, že Yvonne Přenosilovú pozval v roku 1999 v Prahe do opery Rusalka režisér Jozef Bednárik. Robil to predstavenie v divadle Milénium na spôsob muzikálu a zvolil unikátne obsadenie. Do úlohy Rusalky obsadil Báru Basikovú, princom bol Petr Muk a Yvonne Přenosilová bola čarodejnicou. Táto poloha jej celkom sedela a bolo to na nej sympatické. Hoci jej piesne boli často smutné a clivé, jej hlas dával poslucháčom silu a radosť. Slová z jej úst pôsobili presne naopak – keď spievala Roň slzy, človek si ich utieral a keď spievala „o botách proti lásce“, človek sa cítil v zázračných botách na ceste k láske. Zanechala teda pekné dedičstvo. Hoci v prvom konkurze do Semaforu neobstála, patrí k jeho hviezdam.
{* sablona=„infobox_v_clanku“ | ikona="" | content="" | typ="" *}