Čím bude 58. ročník BHS výnimočný?
Tento ročník venujeme profesorovi Eugenovi Suchoňovi, ktorý stál pri zrode festivalu BHS. Preto jeho diela zaznejú až počas štyroch večerov. Na úvod, v piatok 22. septembra, zahrá Slovenská filharmónia predohru Kráľ Svätopluk, ktorá bola akýmsi „predskokanom“ jeho neskoršej rovnomennej opery.
Potom máme v programe Serenádu op. 5 pre sláčiky, ktorú bude interpretovať Slovenský komorný orchester pod vedením Ewalda Danela. Toto dielo napísal Suchoň ako mladý autor ešte počas štúdií na majstrovskej škole kompozície v Prahe, pod vedením svojho profesora Vítězslava Nováka. V rámci klavírneho recitálu dvoch vynikajúcich slovenských sólistov – Jordany Palovičovej a Jakuba Čižmaroviča zaznejú v nedeľu 1. októbra Suchoňove Intermezzá počas večera slovenskej hudby.
Po štvrtýkrát bude Suchoň na programe aj na záverečnom koncerte 8. októbra, keď Slovenská filharmónia zahrá jeho skladbu Metamorfózy, ktorá patrí k tomu najlepšiemu, čo bolo v našej symfonickej hudbe napísané. Je to prekrásne dielo, plné farieb, no technicky i výrazovo náročné na interpretáciu. Je pre nás potešením, že ponuku na dirigovanie tohto koncertu prijal vynikajúci český majster taktovky Tomáš Netopil.
BHS sa tiež vracajú k tradícii uvádzať opery, tento rok budú dve – Čajkovského Jolanta a Szymanowského Kráľ Roger. Prečo práve tieto?
Mojou ideou, ktorú odsúhlasil festivalový výbor, bolo vrátiť sa k uvádzaniu najmenej jednej opery v koncertnom prevedení v rámci BHS. Nechceli sme však opakovať diela, ktoré hrajú v SND, ani uvádzať také, ktoré sa hrali v predošlých rokoch. Tak sme vybrali operu, ktorá súvisela s našou umeleckou činnosťou v zahraničí, no u nás ešte nezaznela.
Slovenský filharmonický zbor dostal vo februári tohto roku v nemeckom Dortmunde prestížnu cenu Oper! Award ako najlepší európsky zbor roka. Cena mu bola udelená za minuloročnú interpretáciu dvoch Čajkovského opier – Jolanta a Piková dáma, uvádzaných na festivale v Baden-Badene a v Berlíne, v spolupráci s Berlínskou filharmóniou a jej šéfdirigentom Kirilom Petrenkom. Jolanta je jednodejstvová opera a vybrali sme ju aj kvôli vhodnému rozsahu a najmä pre jej hudobnú krásu.
Dej opery hovorí o nevidomej princeznej Jolante, ktorú uzdraví láska. Náš zbor má dielo dokonale naštudované a spolu s medzinárodnými sólistami a Slovenskou filharmóniou pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina si publikum bude môcť toto dielo vypočuť vo štvrtok 28.9.
A ako to bolo s Kráľom Rogerom?
Pôvodne sme neplánovali dve operné produkcie, ale hudobné naštudovanie Národného divadla Košice je práve aktuálne a aj výnimočné po dramaturgickej i umeleckej stránke. Tak sme akceptovali aj túto ponuku. Dielo poľského skladateľa Karola Szymanowského bude mať festivalovú premiéru v piatok 6. októbra pod vedením dirigenta Petra Valentoviča s košickými i medzinárodnými sólistami.
Pôjde o historicko-romantizujúcu tému prenesenú do súčasnosti, ktorá stvárňuje príbeh vládcu Rogera, ako reprezentanta spoločenského systému, ktorý naruší tajomný Pastier. Jeho príchodom sa otrasie nielen existujúci zabehaný poriadok, ale začne sa aj osobná Rogerova premena. Hlavnými témami Szymanowského opery sú sebapoznanie človeka, jeho sexualita a zmenené stavy vedomia, ako aj náboženstvo a nové formy spirituality.
Spomínali sme Čajkovského, ruskí skladatelia a klasici sa dnes často ocitajú v nemilosti, ako je to teraz?
Myslím si, že Čajkovskij v nemilosti nie je a verím, že ani nebude. Ale ruskí skladatelia, to je dnes citlivá téma kvôli vojne u našich susedov. Z úcty a solidarity sme ponúkli dva koncerty Národnému symfonickému orchestru Ukrajiny, ktorý ich odohrá 25.9. v Bratislave a deň potom v Dome umenia v Piešťanoch. Program je zložený z diel Sibelia, Brucha, Liszta, ako aj známeho ukrajinského autora Borisa Ljatošinského.
Pokiaľ ide o diela ruských autorov, pristupujeme k nim citlivo, vzhľadom k dobe, v ktorej žijeme. Nehráme napríklad Prokofievovu kantátu Alexander Nevský, ani neuvádzame vojnové zborové scény z Musorgského Borisa Godunova. Hrajú ich síce mnohé svetové divadlá ako La Scala, MET, či Viedenská štátna opera, ale my si myslíme, že u nás na pódium nepatria. Na druhej strane je však treba rozlišovať medzi politickými postojmi, jednoznačne odsudzujúcimi putinovskú vojnovú agresiu na Ukrajine a umeleckými hodnotami, ktoré priniesla ruská kultúra svetu.
Tá je veľmi bohatá a kvalitná a spájať jej tvorcov so súčasnými udalosťami nemá logiku. Vieme, že Čajkovskij na Ukrajine žil viac rokov a mal obrovský presah aj do medzinárodného prostredia. Osobne som presvedčený, že Čajkovskij by nesúhlasil so žiadnym vojnovým konfliktom. Bol to človek veľmi jemný, citlivý a mierumilovný, napokon aj v jeho hudbe to počuť.
Veď Čajkovského na BHS bude hrať aj Drážďanská filharmónia…
Áno, v sobotu 30.9. zaznie v podaní tohto popredného nemeckého orchestra Čajkovského symfónia č. 4 f mol. Vezmime si však aj otázku uvádzania diel iných slávnych ruských rodákov, ako napríklad Rachmaninova. Ten zo svojej vlasti odišiel ešte v roku 1917 a zomrel v roku 1943 v Kalifornii ako americký štátny občan. Jeho dielo je mimoriadne obľúbené a neviem si predstaviť, že by nemalo byť ďalej hrané.
Ďalší prípad je povedzme Šostakovič, ktorý v Sovietskom zväze žiť síce zostal, ale jeho skladby, najmä niektoré symfónie, sa považujú za ukážkový príklad umeleckého i intelektuálneho spôsobu stvárnenia boja proti totalitnému režimu. Takýchto a im podobných kvalitných skladateľov predsa nemôžeme z dejín hudby, ale ani z koncertných či operných pódií vygumovať. K dobrému umeniu a jeho tvorcom je vždy dôležité pristupovať individuálne a s úctou.
Keď spomínate Rusa s americkým občianstvom, podobne je na tom aj klavirista Kirill Gerstein narodený vo Voroneži, ktorý je však americkým občanom so sídlom v Berlíne, ten na BHS vystúpi vo štvrtok 5. októbra s Filharmonickým orchestrom Rotterdam.
Kirill Gerstein žije dlhé roky v Berlíne a koncertuje po celom svete. Na BHS vystúpi spolu s izraelským dirigentom Lahavom Shanim a na programe má náročný Bartókov Koncert pre klavír a orchester č. 3.
Apropo, čo hovoríte na to, keď pred časom zrušili koncert ruskej sopranistky Anny Netrebko v pražskom Obecnom dome? Mal sa konať v októbri.
Je to citlivá téma, pretože Anna Netrebko je vynikajúca svetová sopranistka, o ktorej koncert by bol z umeleckého hľadiska určite veľký záujem. Pražský magistrát ho však neodporučil zrealizovať pre sólistkine sympatie k Vladimírovi Putinovi. To spôsobilo nakoniec bojkot jej koncertov nielen v Prahe, ale aj v ďalších mestách Európy i USA.
Je teda dnes ťažké zvoliť na hudobnom festivale správnu dramaturgiu?
Čím ďalej tým náročnejšie, pretože treba citlivo zvažovať, čo na pódiá patrí a čo nie. Hudba a umenie vo všeobecnosti nesú v sebe posolstvá a odkazy, ktoré sú veľmi silné. Známe príslovie hovorí: „Keď zbrane rinčia, múzy mlčia“, no a my chceme, aby múzy hovorili a spievali slobodne. V našich telesách máme umelcov 11 rôznych národností, ktorí spolu dokážu pracovať na jednom pódiu vďaka vyššiemu spoločnému cieľu – kvalitne zahranej muzike.
Želal by som si, aby podobne dnes fungoval aj zvyšok sveta, v ktorom by si Francúz, Kanaďanka, Čech, Maďar, Poľka, Talian, Japonka, Kórejec, Ukrajinec, Ruska i Slovák porozumeli tak dobre, ako si rozumejú a spolu ladia u nás v Slovenskej filharmónii.
Čítajte viac Netrebkovej zrušili koncert v Prahe, ona sa sťažuje na cenzúru, kompenzácie však nežiada
Keď si človek pozrie program BHS, tam vidieť, že aj ďalšie rôzne národy spolupracujú – Rotterdamská filharmónia s izraelským dirigentom a rusko-americkým klaviristom, B'Rock Orchestra s nórskou huslistkou Vilde Frangovou a belgickým dirigentom René Jacobsom…
Aj to je jedno z hlavných poslaní BHS, ako najvýznamnejšieho interpretačného festivalu na Slovensku, ktorý k nám priváža to najlepšie zo sveta hudby v medzinárodných prepojeniach. Zároveň je to ale aj odkaz svetu o nás, akí vieme byť pohostinní a tolerantní, koho kultúru vieme akceptovať a ako sa vieme správať.
Na záverečnom koncerte budeme môcť vidieť a počuť Dalibora Karvaya, ktorý je aktuálne koncertným majstrom Viedenských symfonikov. Zahrá Brahmsov Koncert pre husle a orchester D. dur, op. 77. Môže si vybrať, čo zahrá alebo mu vy niečo ponúknete?
Vždy sa o tom najskôr s umelcami spolu rozprávame, čo bol aj prípad Dalibora, vynikajúceho huslistu so širokým repertoárom. Na BHS sa však vyhýbame tomu, aby sme opakovali diela z minulých ročníkov. Preto sme s festivalovým výborom vybrali Brahmsov husľový koncert, ktorý už dlho nezaznel. Tento koncert vyžaduje veľkú technickú a interpretačnú zrelosť a to Dalibor má.
BHS privedú do Bratislavy mnohých hostí, ktorí sú v našom hlavnom meste prvýkrát. Kto napríklad?
Vynikajúca rakúska violončelistka Julia Hagen, ktorá zahrá v sobotu 30. septembra Saint-Saënsov Koncert pre violončelo a orchester č. 1 a mol. Premiéru budú mať aj holandskí bratia a klaviristi Arthur a Lucas Jussenovci, na ktorých koncerte v utorok 26. septembra ľudia zažijú niečo, čo si hádam ani nevedia predstaviť, že je na klavír možné zahrať.
Unikátom bude aj harfové dielo, ktoré u nás nikdy nezaznelo, tešiť sa naň môžeme na otváracom koncerte. Priblížite nám ho?
Francúzsky harfista Emmanuel Ceysson je víťazom hádam všetkých svetových súťaží, hral v Metropolitnej opere i Losangelskej filharmónii. Spolu so Slovenskou filharmóniou a dirigentom Emmanuelom Villaumeom zahrá Koncert pre harfu a orchester c mol od francúzskej autorky Henriette Renié. To bola výborná sólistka, ktorá si pre svoj nástroj napísala krásny, no aj mimoriadne technicky náročný koncert, ktorý zaznie ako festivalová premiéra.
Tešiť sa môžeme aj na huslistu Václava Hudečka, kedy?
Vystúpi so Slovenským komorným orchestrom 24. septembra a partnerkou mu bude výborná česká violistka Kristina Nouzovská Fialová.
Ktorý koncert by ešte ľudia nemali zmeškať?
Koncert Speváckeho zboru jubilujúcej Lúčnice, ktorá má 75. výročie. V jeho prvej časti si pripomenieme obľúbené skladby z tradičných programov telesa a v druhej polovici zaznie Omša A dur od francúzskeho romantického skladateľa Césara Francka. Veľkým zážitkom pre milovníkov komornej hudby budú určite aj koncerty vynikajúcich súborov Pavel Haas Qartet a Notos Quartet.
Spolu so žilinským Štátnym komorným orchestrom vystúpi slovenský huslista Milan Paľa, ktorý 1. októbra zahrá Koncert pre husle a orchester Jána Zimmera. No a k absolútnym umeleckým vrcholom tohtoročného festivalu BHS bude určite patriť vokálny recitál jedného z najlepších tenoristov súčasnosti Piotra Beczału, ktorý zaznie 3. októbra v koncertnej sieni Slovenskej filharmónie.
