Za posledný rok sa toho u vás udialo veľa nového, ale z vašich pesničiek mám pocit, žes te to stále vy.
Sorizzo: S Marekom sa tešíme, že sme našli práve Sáru, ktorá ku nám pasuje neuveriteľným spôsobom a pevne verím, že Sára povie to isté o nás. Ako sa ti u nás spieva?
Sára: Spieva sa mi u vás super! Už sme spolu rok a niečo a pasujeme spolu hudobne, priateľsky aj osobnostne.
Marek: Je úžasné, že sme našli Sáru a vďaka tomu sme to stále my. Traja kamoši. Dvaja chlapi a krásna žena, to je S hudbou vesmírnou!
Sára, vy ste aj herečka, v Slovenskom národnom divadle hráte v predstavení Salemské bosorky, možno ste chlapcom počarovali? Ako ste sa našli?
Sára: Našli skôr oni mňa.
Sorizzo: Je to v podstate náhoda, mali sme asi desať speváčok, ktoré sme poznali osobne a chceli sme s nimi spolupracovať, jedinú Sáru sme poznali len z videoklipu a veľmi sa nám páčila jej energia. Tak sme sa dohodli, že jej skúsime zavolať.
Marek: Stretli sme sa na kávičke a Sára bola „profi“. Keď sme sa jej pýtali, či by s nami do toho išla, povedala: neviem. Ideme do skúšobne do štúdia, vyskúšate si vy mňa a ja vás a potom vám poviem.
Sára, Sorizzo a Marek, to je S hudbou vesmírnou.
Teraz už sú z vás traja kamoši, ale dvaja okrem hudby máte aj divadlo. Marek hrá v mestskom Divadle P. O. Hviezdoslava Jekylla a Hydea, čo rovnako ako Sárine bosorky nie je veľmi optimistické. Potrebujete si tie „ťažšie kusy“ vyvážiť veselou optimistickou hudbou, akú hráte?
Marek: Som rád, že hráme hudbu, ktorá pôsobí pozitívne na širšie publikum, od detí cez tínedžerov až po dospelých a niekedy za nami prídu aj dôchodcovia s tým, že nás počúvajú. Teším sa, že pri našej muzike si oddýchneme aj my, aj naši fanúšikovia. V hre Jekyll a Hyde sa otvárajú aj iné témy, sloboda, ktorá neexistuje bez zodpovednosti, hľadanie samého seba aj metaforicky cez siciálne siete, kde všetci chceme byť krajší a lepší a potom sme v rozpore sami so sebou. Je to filozofia, ktorú si dopĺňam cez divadlo a zároveň S hudbou vesmírnou je životný štýl, pozitivita sa prenáša aj medzi nami a snáď aj na našich fanúšikov.
Sára, vy účinkujete aj v Divadle bez masky, keď hráte S hudbou vesmírnou, potrebujete masku?
Sára: Účinkujem vo viacerých predstaveniach vo viacerých divadlách. V divadle striedam rôzne postavy, rôzne charaktery, kde sa dostávam do iných podôb. Nenazvala by som to maskami, ale v kapele môžem byť sama sebou. Tam som to ja, žiadna postava a je super mať to takto vyvážené.
Doznieva leto a ešte ťaháte šnúru koncertov po Slovensku, v Trnave ste hrali benefičné vystúpenia pre nové Centrum pomoci človeku, v Banskej Bystrici na Svetielkofeste pre nevyliečiteľne choré deti. Kde všade ste ešte boli?
Sorizzo: Musel by som sa pozrieť do kalendára, ale naposledy sme boli v Trstenej, v Dolnom Kubíne, Považskej Bystrici, Trnave. Hrať pre charitu je krásne, ale náročné, pretože vybrať si a triediť, komu pomôcť, to je pre mňa ako za trest, pretože som ľudomil.
V Košiciach to vraj bude niečo výnimočné.
Sorizzo: Bude to prvý koncert svojho druhu, kde sa s nami môžu fanúšikovia aj stretnúť a okrem hudby uvidia aj náš svojrázny dokument o tom, ako z kapely odišla Dominika a prišla Sára, čo to pre zabehnutú kapelu znamená, keď vymení speváčku.
Ako vlastne vznikol názov kapely S hudbou vesmírnou?
Sorizzo: Sme traja mladí ľudia, ktorých nekonečne baví realizovať svoje nápady. Predtým sme mali punkrockovú skupinu Hyden Road a jedna z jej známejších skladieb sa volala práve S hudbou vesmírnou. Keď sa chalani rozpŕchli do škôl a za prácou, kapela sa rozpadla a my dvaja s Marekom sme sa ju dva roky snažili oživiť. To sa nepodarilo, tak sme chceli na na ňu nadviazať a prevzali sme názov pesničky ako názov pre novú kapelu. Na začiatku sme boli iba dvaja, ale v klipe už hrala Dominika, poznal som ju z VŠMU, bola to šialená žena, mala strašne veľa aktivít, takže vstávala ráno o piatej, aby všetko stihla. Nemala čas pomaly ani na kávu, ale my sme skúsli, či by s nami nešla do kapely – a vyšlo to!
Marek: Vzali sme ti teda názov najznámejšej pesničky starej kapely a založli sme nový projekt. Takže sme zostali prepojení, ale nevoláme sa rovnako, lebo sme sa odvtedy posunuli.
V jednej piesni spievate, že prvými fanúšikmi boli priatelia a rodina. Koľko ich máte dnes?
Marek: Máme niekoľko desiatok tisíc sledovateľov na rôznych platformách, ale nevieme určiť, koľkí z nich sa na tých platformách prekrývajú.
Sorizzo: Máme dosť fanúšikov na to, aby sme mohli robiť, čo nás baví.
Vy ste vraj zorganizovali prvý online koncert ešte pred covidom, je to tak?
Sorizzo: Bolo to ešte s úplne prvou kapelou, s Hidden Roadom, niekedy v roku 2010, keď sa to cez internet ešte vlastne ani nedalo, ešte nič riadne nefungovalo a my sme robili online živý koncert, ktorý videlo asi tisíc ľudí. Na tú dobu je to super. Robili sme, čo reálne prišlo o takých osem rokov, aj sme natáčali krátke videá. Keby vtedy existovali také platformy ako dnes, boli pre nás ako ušité. Ale potom to už celý svet od nás odkopíroval. (úsmev)
Ako často dnes hrávate?
Sára: V letnej sezóne bývajú majálesy, festivaly, vinobrania, až do septembra je toho dosť. Teraz sme niekde boli spolu každý víkend, ale zvládli by sme aj desať koncertov za deň! (smiech) Keď vyrazíme na koncerty na dva – tri dni, máme to spojené s naším teambuildingom, je to síce koncert, ale aj spoločne strávený čas s kamarátmi.
Sorizzo: Chodíme iba na koncerty, kde nás niekto zavolá, nerozosielame svoj ponukový list a aj tak hráme dosť.
Marek: Niekedy je to každý víkend, niekedy jeden koncert za týždeň, niekedy dva a to je fajn, lebo máme Sáru ako novú speváčku iba rok. Museli sme natočiť nové pesničky, nové klipy, všetko uvidia diváci v dokumentárnom filme na koncerte v Košiciach. Museli sme fanúšikom aj organizáorom ukázať, že pokračujeme a že to myslíme vážne.
Sorizzo: Najprv sme naozaj chceli zostať iba dvaja, ale kto by nám spieval ženské hlasy? Tak sme hľadali koncertnú speváčku a našli sme Sáru. Lenže ako ju opíšete fanúšikom aj organizátorom koncertov, najlepšie je rovno ju predstaviť v pesničke a v klipe. A nakoniec to vypálilo brutálne dobre, na youtube sme skončili tretí a my sme si povedali: tak asi sme si našli speváčku!
Pre vás, Sára, tu asi nebol ľahké, prísť do zabehnutej kapely po Dominike.
Sára: S chalanmi som sa osobne predtým nepoznala, takže som mala strach, či si sadneme, ako si budeme spolu rozumieť, či nám to bude spolu dobre hrať, či dokážeme fungovať ako trojica. Samozrejme, mala som aj strach ako ma ľudia príjmu, či nebudem vystavená rôznym negatívnym reakcám. Marek ma upokojoval, že to bude v pohode, Sorizzo sa ma zas pýtal, či som pripravená na nepríjemné komentáre, ale nemyslel to zle, chcel iba, aby som s tým prípadne rátala. Ale nakoniec tých negatívnych reakcií nebolo až toľko, takže moje obavy sa nenaplnili. Aj keď ľudia bežne cez internet napíšu aj to, čo by v skutočnosti nepovedali.
Sorizzo: Dominika bola tvárou kapely a nahradiť ju bolo náročné. O Sáre som bol stopercentne presvedčený, že do kapely patrí, išlo skôr o to, aby neklesala na duchu a ukázalo sa, že je vyrovnaný človek, s ktorým sa nemusíme báť ničoho.
Marek: Nehľadali sme druhú Dominiku, hľadali sme niekoho, kto bude s nami sám za seba. Napriek tomu, že na koncertoch spievame aj staré pesničky. Upravili sme ich tak, aby boli pre Sáru príjemné a hráme aj nové veci. nechceli sme „vymeniť kus za kus“, ale ďalšiu osobnosť, ktorá k nám ľudsky aj profesne zapadne. A to sa nám so Sárou podarilo!
Sorizzo: Svedčia o tom čísla, nové pesničky so Sárou sa dostali medzi najpočúvanejšie, v rebríčkoch sú na vrchných priečkach. Vydáme ich aj v novom albume, spolu s niektorými obľúbenými pesničkami s Dominikou a budú tam aj celkom nové veci.
