Tublatanka oslavuje 40 rokov, vaše turné sa volá 40 rockov Dobrí priatelia, rovnako ako skladba na novom albume. Kto sú tí vaši dobrí priatelia? Vydržali vám taký dlhý čas?
Sme radi, že sme sa dožili oslavného turné 40 rockov Dobrí priatelia. Dobrých priateľov som mal už na základnej, potom na strednej aj na vysokej škole a všetci mi vydržali, so všetkými mám dobré vzťahy. Máme sa radi, s nikým nemám žiadny konflikt. Teraz sa vždy teším, že sa stretnem s Tiborom Lévayom, ktorý hrával v Cigánskych diabloch na base a teraz robí taxikára. Ja ho vždy volám a rád sa s ním veziem, lebo cestou spomíname na všetky naše spoločné zážitky, poznáme sa od detstva. Jeho otec nás natočil na kameru v bratislavskej Petržalke, kde boli kolotoče, keď som mal asi päť rokov. Rovnako mi vydržali kamaráti z puberty, možno aj preto, že vzťahy vnímam emotívne. Aj keď každý ide potom vlastnou cestou, ale tých, čo môžem vidieť, vidím rád.
Legendárna skupiny vydáva nový dvojvinyl a chystá turné.
Dobrých priateľov teda robia aj pekné spomienky, ale váš najnovší album sa volá Uprostred chaosu. Cítite aj vy, že na vás dolieha okolitý chaos? Máte na to liek – ako vyštudovaný farmaceut?
Chaos a stres sú skoro v celom svete. Ja som to cítil ešte predtým, ako prišiel covid, a počas koronakrízy sa chaos a stres v myslení aj v konaní ľudí prehĺbili a rozdelili spoločnosť. Jedni s opatreniami súhlasili, iní nie, jedni sa dali očkovať, druhí sa nedali a búrili sa, nastalo napätie. A po dvoch rokoch prišla vojna hneď za hranicami, na Ukrajine. Počas môjho života som sledoval v správach už veľa vojen, od tej vo Vietname, keď som mal osem rokov, cez Afganistan, Juhosláviu, Irak až po nedávnu strašnú vojnu v Sýrii a teraz na Ukrajine. Vždy som to vnímal veľmi citlivo, nešlo mi do hlavy, ako to je vôbec možné, že sa hlúpymi vojnami ničia ľudské životy, vojaci, civilisti, ženy deti. Z celej duše to odsudzujem.
Vojnu máme hneď za hranicami, ale akoby z nej boli naši ľudia už unavení, už nie sú takí ochotní pomáhať.
Je to ako za covidu: jedným záležalo na zdraví príbuzných, známych, ale aj cudzích ľudí a chránili seba aj ostatných. A potom sú ľudia, ktorí nemajú empatiu, z ktorých zodpovednosť opadala a povedia si: no a čo, keď nemám rúško a keď nakazím iných. Mnohé veci im začnú byť ľahostajné. Aj pri vojne na Ukrajine najprv ľudia cítili pochopenie a solidaritu s napadnutou krajinou, aspoň väčšina. Lenže časom to dosť opadlo. Česť všetkým, ktorí vedia prejaviť solidaritu a zachovali si v sebe ľudskosť!
Dnes žijeme aj dobu dezinformácií a vaša známa skladba, veľký hit, sa volá Pravda víťazí. Platí to aj teraz?
Ten slogan platí a vždy bude platiť! Aj keď je Slovensko krajina najviac ostreľovaná dezinformáciami a je vyhodnotená ako krajina, kde po Bulharsku najviac obyvateľov verí rôznym hoaxom a veciam, ktoré nemajú nič spoločné so zdravým rozumom. Že očkovaním do človeka vložia čip, že Zem nie je guľatá, ale rovná ako doska, Američania si zhodili dvojičky sami alebo že mŕtvi civilisti na Ukrajine sú len živí Zelenského herci. Kde sa stratil zdravý rozum? Neviem, kde sa to v nich vzalo, že môžu tak ľahko uveriť rôznym hoaxom a dokonca sa za ne biť.
Vy si svoje informačné zdroje vyberáte?
Áno. Ľudia na Slovensku majú slabé kritické myslenie, to nášmu národu chýba. Malo by sa to vyučovať od detstva v školách. Aby deti neboli zavalené zbytočnosťami a pod tlakom na výkon, ale aby sa tiež učili kriticky myslieť. Mám dve deti, ktoré chodia do školy, a myslím, že osnovy sú stále postavené na memorovaní, bez ohľadu na to, čo z toho deti chápu. Všimol som si ,že veľa detí nejde do školy v pohode, sú vystresované a školy sa boja. Česť všetkým dobrým učiteľom, ktorí učia radi a dobre učivo žiakom vysvetľujú, aj keď nie sú za to primerane ohodnotení. Niektorí sú však „za tie peniaze“ k deťom odmeraní a dokonca im aj nadávajú, ponižujú ich. Deti tým trpia a sú demotivované. To by sa malo zmeniť.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Stav školstva by iste bol na dlhšiu debatu. Ale keď sa vrátime k muzike, vy ste sa ako kapela snažili robiť pre svojich fanúšikov dobrú prácu. Hneď na prvom albume ste odfotení v krojoch, aj ste v nich vystupovali, ako to vzniklo?
Keď sme mali pred prvým koncertom, ktorý sme hrali v Bratislavskom PKO, v skúšobni sme rozmýšľali, čo si naň oblečieme. Ja som sa tešil, že som bol v Anglicku, po šiestich rokoch žiadosti som dostal v roku 1982 devízový prísľub a doniesol som si odtiaľ perfektnú koženú bundu so strapcami, nohavice, aj rockový opasok a náramky s pyramídkami – dajme si niečo podobné, vybíjané. To slovo „vybíjané“ asi mojich kamarátov z Tublatanky priviedlo k jánošíkovcom, ktorí boli tiež „vybíjaní“, s krásne tepanými a vybíjanými opaskami. Tak sme prišli na slovenské kroje a náš textár Martin Sarvaš zahlásil: jedine vtedy môžeme byť svetoví, keď budeme slovenskí. Moja kožená bunda z Londýna teda musela ostať doma v skrini a zháňali sme vyšívané kroje. Išli sme skúšať do SĽUK-u v Rusovciach, ale nevedeli sme ich obliecť, boli nám malé. Všetci sme mali meter osemdesiatšesť centimetrov, nohavice aj rukávy nám boli krátke. A bubeník Ďuro Černý neobliekol ani najväčšie, čo mali, lebo mu vtedy chutilo jesť a vážil asi 96 kíl. Zistili sme, že tanečníci nebývajú veľkí, keď majú byť svižní, ale nakoniec sme kroje našli vo folklórnom súbore Bezinka. Boli nám dobré, ale tie nohavice strašne pichajú, keď sa v nich na pódiu spotíte… Krojmi sme chceli ukázať, že sme hrdí na slovenskú tradíciu, veď každá dedina má iný kroj aj inú ľudovú hudbu, taká pestrosť podľa mňa nikde inde na svete nie je.
Staré časy pripomína aj nový album, ktorý vyšiel na vinyle. Ste fanúšikom platní? Alebo počúvate muziku inak?
Som prirodzeným fanúšikom platní. Otec nám kúpil prvý gramofón v Priore v roku 1973, bola to Tesla NZC 140 a ten gramofón mal výborný zvuk. Otec poprosil známeho a ten mi zo zahraničia doniesol platňu Rubber Soul od Beatles a tú som točil dokola. Púšťať si platňu, to je obrad, otvoríte gramofón, pripravíte platňu, dáte na ňu prenosku, tá sa pomaly spúšťa a zvuk platne trocha praská. A vy sa usadíte s tým veľkým obalom platne a čítate si, aké sú tam pesničky, obrázky, texty a potom v polovičke platňu obrátite na druhú stranu – je to obrovský zážitok, počúvať hudbu takto v pokoji a sústredene. Preto mám doma diskografie mojich obľúbených prevažne anglo-amerických kapiel, ale aj zbierku kvalitnej československej muziky: Marián Varga a Collegium Musicum, Pavol Hammel, Modrý efekt aj Karla Gotta a jeho platňu Vánoce ve zlaté Praze, ktorú mi podpísal na Zlatom slávikovi, keď sme na ňom obaja spievali. Pri hudbe zo streamovacích aplikácií často ľudia nervózne prepínajú pesničky, nenechajú ich dohrať do konca lebo na streame majú obrovskú ponuku hudby celého sveta.
Aj predchádzajúce albumy Tublatanky teraz vychádzajú na vinyle, ale majú vraj vynovenú tvár.
Teší ma že prvé tri albumy, jednotka Tublatanky, Skúsime to cez vesmír a Žeravé znamenie osudu sa už časom stali tak trochu kultovými a fanúšikovia majú veľký záujem aby vyšli v reedícii na gramofónových LP platniach, lebo už zmizli z pultov predajní pred vyše tridsiatimi rokmi. Ja som každý z týchto albumov zvukovo vylepšoval v špecializovanom remasterizačnom štúdiu v Novom Meste nad Váhom z pôvodných analógových nahrávok. Aj pieseň Rieka som opravil, keď v úvode piesne bolo pôvodne v prvých troch vetách menej spevu ako v ďalšom pokračovaní pesničky. Teraz tieto tri staré albumy Tublatanky znejú ešte lepšie a obsahujú aj špeciálny bonus. Každá platňa je zabalená v obale, na ktorom sú napísané všetky texty piesní, a tiež sú na obale dve fotografie z obdobia nahrávania daného albumu, z čoho fanúšikovia majú radosť.
Čítajte viac Debutový album Tublatanky vychádza znova na vinyle. Ako na tie časy spomína Maťo Ďurinda?
Objavili ste v poslednom čase niečo nové a zaujímavé?
Ja som na starú muziku, lebo bola originálna, melodická a kvalitná. V dnešnej hudbe už musím veľmi hľadať, čo sa mi páči a čo má hodnotu. Bol som na rozlúčkovom koncerte fínskej kapely Him, čo je trochu gothic rock, trochu aj pop rock, moja manželka ju má strašne rada. Pred ňou hrala americká kapela Biters a ja som zmeravel. Prvá pesnička dobrá, aj druhá, aj tretia, hrali dokopy asi tridsaťpäť minút a všetky veci sa mi páčili. To je môj objav, jedna z mála nových kapiel, ktorá ma presvedčila.
Tento náš rozhovor robíme v hádam najstaršej predajni hudobnín v Bratislave, pri niekdajšom Priore. Chodievali ste si sem kupovať platne? Dávate si ešte stále rande so svojím mestom?
Pravidelne sme chodili s otcom na prechádzku cez celé centrum Bratislavy a vždy sme zablúdili aj do tejto predajne. Tu som si kúpil platňu Beatles Abbey Road a knihu Beatles v písních a obrazech, v nej som si listoval stále dookola a nemohol som sa jej nabažiť.
Tublatanka vydala najnovší album Uprostred chaosu po dlhej pauze, až po 13 rokoch. Prečo to trvalo tak dlho?
Mali sme tvorivú pauzu, ale nechcenú. Mal som problémy s pľúcami, chodil som na infúzie a trvalo to tri roky. Potom som musel ísť ešte na dve špeciálne operácie, zdravotný stav sa mi komplikoval asi šesť rokov. Popri tom sa mi narodila dcéra Barborka a o ďalšie štyri roky syn Martin, Ja som im chcel venovať čas, chcel som byť s nimi čo najviac. Činnosť Tublatanky na koncertoch pokračovala, ale tvorba stagnovala. Nahrali sme pár nových singlov a vydali pár výberových albumov – Najväčšie hity I, II II a výber rockových balád a „slaďákov“ Láska útočí – lebo už bolo načase ohliadnuť sa späť. Ale na nový sériový album sme fanúšikov, žiaľ, nechali dlho čakať…
Takže v „štyridsiatke“ už bolo načase vydať aj nový radový album…
Chceli sme to čakanie fanúšikom vynahradiť, tak sme na nový album Uprostred chaosu prichystali až 15 nových pesničiek, na ktorých hrá basovej gitare Ďuro Topor, na bicích Peter Schlosser, súčasná zostava Tublatanky, ktorá funguje už veľmi dlho. Autorsky sa na albume podieľal náš dvorný textár Martin Sarvaš aj moja manželka, ktorá je veľmi dobrá autorka piesní aj textov. Ide jej to ľahko, lebo odmalička hrala na gitare aj na klavíri, spievala a mala svoju dievčenskú kapelu. Ale potom prišla vysoká škola, dokonca až dve vysoké školy…
A aj vy ste vstúpili do jej života.
Áno, a nechtiac som bol „zrušiteľ všetkého“. Každá žena, ktorá má deti, je zaneprázdnená, a na Slovensku ešte viac ako inde. Pretože muži si myslia, že všetku starostlivosť o deti musí prevziať žena. Starostlivosť o deti by mala byť približne rovnaká. Ja sa snažím doma pomáhať, aj popri množstve koncertných vystúpení a s tým spojeného cestovania. Syn Martin chodí teraz do šiestej triedy a dcéra Barborka je v prvom ročníku gymnázia. Nechcem deti ani domácnosť nechávať len na manželku, aj keď sa mi to nie vždy darí.
Ako sa Tublatanka za tých štyridsať rokov zmenila?
Tublatanka sa vôbec nezmenila v smerovaní našej muziky, zostali sme verní melodickej rockovej hudbe a zároveň textom, v ktorých nájdete odraz toho, čo sa deje okolo nás, a naše názory. Za štyridsať rokov ale Tublatanka prešla personálnymi zmenami, v roku 1993 zo skupiny odišiel basový gitarista Paľo Horváth, lebo sa chcel venovať softvérom, bol v tom odborník. Neskôr pre zdravotné problémy odišiel bubeník Ďuro Černý, trvalo to štyri či päť rokov a už potom nezvládol naskočiť na ten kolotoč, keď Tublatanka naplno koncertovala, hoci som chcel. Neskôr k nám prišiel hrať Martin Uherčík, vynikajúci bubeník, a gitarista Dodo Dubán z južného Slovenska z Bátorových Kosíh. Kapelu posilnil aj spevácky na koncertoch aj na albume Znovuzrodenie alebo Pánska jazda. Vtedy sme z tria vytvorili kvarteto, no Dodo nečakane odišiel na druhý svet a my sme zostali znova ako trio. Tak hrávame dodnes a po všetkom, čo Tublatanka prežila, ideme plnou parou vpred. Máme veľa príležitostí koncertovať, ideme pomaly pripravovať ďalší album, už nechceme nechať fanúšikov tak dlho čakať ako na aktuálny album Uprostred chaosu.
Ste s novým albumom spokojný?
Som k sebe prísny, ale album Uprostred chaosu považujem za vydarený. Svedčia o tom ohlasy od fanúšikov, každý má na ňom najobľúbenejšie iné dve-tri pesničky, a to je dobre. Znamená to, že je dobrých všetkých pätnásť! To, že sme s albumom čakali tak dlho, neznamená, že sme ho nepripravovali poctivo, naopak, cvičili sme skoro tri roky, podklady, aranžmány… aby sme fanúšikom ponúkli to najlepšie, čo vieme.
Čítajte viac Maťo Ďurinda: Generácia dnešných muzikantov je nevypočutá
Na novom albume je aj pieseň s názvom Na životoch všetkých záleží. Ako vznikla?
Táto pesnička vznikla uvedomením si, že život človeka je to najcennejšie, čo existuje. Je predpoklad, že človek sa vyvíjal vyše 750 miliónov rokov, náš organizmus je ako dokonalý stroj, všetky naše orgány, srdce, mozog, oči, až po jednotlivé bunky. Ľudský život si treba vážiť a ja preto nenávidím všetky vojny, ale aj bitky medzi ľuďmi, ktoré život ničia a ohrozujú. Keď vidím, že sa niekde strhne bitka, pri ktorej niekto utrpí vážne poškodenie zdravia, hovorím si, že ten, čo to spôsobil, si vôbec neuvedomil, že si neváži život – ani život toho druhého. V tejto pesničke, ktorú sme spravili s Martinom Sarvašom, sme chceli poukázať na to, že záleží na všetkých ľudských životoch. Pieseň sme dotvorili v covidovom období, keď na svet akoby padal súmrak. Ľudia vo veľkom zomierali, napríklad v Indii bol dvadsaťsedemkilometrový rad áut, v ktorých ľudia čakali na kyslík pre svojho príbuzného, ktorý nemohol dýchať. Zomrelo veľa ľudí, a tak sa do piesne dostal „súmrak“.
V úvode tej piesne počuť sirénu ako pred náletom.
Áno, je tam siréna a výbuchy, hrôza, čo sa na svet valí už roky. Náš svet zbytočne ohrozuje samotné ľudstvo, my ľudia si ho ničíme a ničíme aj ľudské životy. Už som vo veku, keď som vážnejší, zaujímam sa aj o vážne témy a chcem na ne upozorňovať. Pieseň má v sebe naliehavosť, tvrdosť, ale aj melodickosť, hrávame ju aj na koncertoch a má veľký ohlas. Ľudia hovoria, že majú zimomriavky už na začiatku, keď počujú výbuchy a sirény, pripomína im to výstrahu. Výstrahu pred vojnou, ale aj pred všetkými nástrahami, ktoré na svet doliehajú. Vidíme, ako sa mení klíma – množia sa tornáda, suchá aj záplavy – to tu nebývalo v takom množstve. Preto som chcel povedať, že na životoch všetkých ľudí záleží, či sú bohatí, alebo chudobní, vzdelaní, alebo jednoduchí. Každý má právo na život, ktorý nikto neohrozuje. Texty piesní mnohých spevákov bývajú často banálne, ale ja hľadám pre Tublatanku naliehavé témy, ktoré sa týkajú nás všetkých. Už dávno sme mali protivojnové texty – Skúsime to cez vesmír, Démon pomsty, za pravdu – Pravda víťazí, Judáš alebo s posolstvom pieseň Žeravé znamenie osudu, kde sa spieva Som dieťa plameňov, cestu vám osvetlím. Rocková kapela má mať svoje rebelantské poslanie, upozorňovať na vážne veci aj na všetko, čo je protiľudské. Má šíriť posolstvá, ktoré sú pre ľudí dôležité, aj v tom je jej zmysel.
Môžu v tých vážnych veciach pomôcť aj dobrí priatelia, o ktorých tiež spievate?
Pesničku Dobrí priatelia sme dali na album Uprostred chaosu preto, aby bola ľahká, hravá, aby si ju ľudia zaspievali, aby sa pri nej cítili dobre. Ako starí dobrí priatelia, ktorí sa cítia spolu dobre, spomínajú, čo všetko spolu zažili a cítia navzájom svoju blízkosť. V dnešnej rozpoltenej spoločnosti môže taká pesnička ľudí spájať, lebo je hravá, priateľská a prináša ľuďom radosť.
