Orchester Slovenská filharmónia so šéfdirigentom Danielom Raiskinom uvedú na prvom koncerte Populárneho cyklu diela Johanna Nepomuka Hummela, Wolfganga Amadea Mozarta, Franza Schmidta, Antonína Dvořáka, Alexandra Moyzesa, Vítězslava Nováka, Bohuslava Martinů a Gejzu Dusíka.
Sólistami večera budú dvaja poprední interpreti – slovenská sopranistka Simona Houda Šaturová a český violončelista Jiří Bárta. Koncert sa začne o 19.00. Ešte pred jeho začiatkom o 18.15 sa uskutoční vo foyeri SF stretnutie so šéfdirigentom Danielom Raiskinom.
V piatok 27. októbra zaznie koncert v Smetanovej sieni Obecného domu. Venovaný je 30 rokom samostatnosti Českej republiky a Slovenskej republiky a 105. výročiu vzniku Československa, ktoré bolo vyhlásené za samostatný štát 28. októbra 1918 práve v Obecnom dome.
Program štvrtkového večera otvorí predohra k opere Mathilde von Guise bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela, klaviristu, skladateľa a pedagóga, autora mnohých diel, medzi ktorými je aj pätnásť opier. Nasledovať bude koncertná scéna Misera, dove son! … Ah, non son io che parlo KV 369 Wolfganga Amadea Mozarta z roku 1781. Zaznie v interpretácii poprednej slovenskej sopranistky Simony Houda Šaturovej.
Vystrieda ju Introdukcia, Intermezzo a Karnevalová hudba z 1. dejstva opery Notre Dame bratislavského rodáka, skladateľa, dirigenta, klaviristu a violončelistu Franza Schmidta. Schmidt skomponoval operu podľa románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži, ktorá mala premiéru v roku 1914. Nasledovať bude skladba Antonína Dvořáka Klid lesa pre violončelo a orchester op. 68, ktorá zaznie v interpretácii popredného českého violončelistu Jiřího Bártu.
Prejavom obdivu k slovenskej prírode a kultúre je programovo orientovaná symfonická suita Alexandra Moyzesa Dolu Váhom op. 26, z ktorej zaznie jej prvá časť Pri prameňoch, po ktorej bude nasledovať skladba V Tatrách, symfonická báseň, op. 26 Vítězslava Nováka, jedného z najvýraznejších žiakov Antonína Dvořáka, vášnivého cestovateľa a horolezca.
Čítajte viac Generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián Turner: Čajkovskij sa nedá vygumovať z hudobných dejínSlovenskou ľudovou piesňou sa v kompozícii Variácie na slovenskú ľudovú pieseň pre violončelo, sláčikový orchester a harfu inšpiroval Bohuslav Martinů. Na záver koncertu zaznie Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál Gejzu Dusíka, autora mnohých operiet.
Slovenská filharmónia štvrtkový koncert venuje výnimočnému dirigentovi a pedagógovi prof. Zdeňkovi Bílkovi (26. 10. 1923 – 24. 11. 2006), rodákovi z Lipníka nad Bečvou, ktorý by 26. októbra oslávil 100. narodeniny. Na Konzervatóriu v Brne študoval hru na klavíri (Zuzana Zámečníková), hru na organe (Josef Černocký), kompozíciu (Vilém Petrželka) a dirigovanie (Bohumil Liška).
Po absolutóriu nastúpil do dirigentskej triedy Václava Talicha na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde zároveň študoval aj hru na klavíri (Štefan Németh-Šamorínsky) a kompozíciu (Ján Cikker). Štúdium dirigovania absolvoval v roku 1953 (na absolventskom koncerte so Slovenskou filharmóniou uviedol Sukovu Rozprávku, suitu z hudby k hre J. Zeyera Radúz a Mahulena, op. 16).
Absolvoval študijné pobyty a dirigentské stáže vo Viedni (mimoriadny poslucháč u Hansa Swarowského na Akademie für Musik und darstellende Kunst) a v Leningradskej filharmónii (asistent Jevgenija Mravinského). V rokoch 1954 až 1968 pôsobil na poste asistenta, neskôr dirigenta Slovenskej filharmónie. V záujme nadviazania na talichovskú ideu komorného orchestra pozostávajúceho z hudobníkov filharmónie Zdeněk Bílek v roku 1958 inicioval obnovenie
Komorného orchestra Slovenskej filharmónie. Jeho ďalšími dirigentskými pôsobiskami boli filharmónia v Zlíne (šéfdirigent 1969 – 1975), Štátne divadlo v Košiciach (riaditeľ opery a baletu 1975 – 1978), šéfdirigent Káhirského symfonického orchestra, Irackej národnej filharmónie a opery v Istanbule (1979 – 1984).
Čítajte viac Ceny ministerky kultúry SR získalo päť osobností a štyri inštitúcieOd roku 1989 pedagogicky pôsobil na Konzervatóriu v Bratislave a tiež na Vysokej škole múzických umení, kde k jeho študentom patrili Róbert Stankovský, Mario Košik, Branislav Kostka, Norbert Baxa, Martin Majkút, Juraj Valčuha, Martin Leginus, Miloslav Oswald, Konstantin Ilievsky a ďalší.
Do Slovenskej filharmónie sa pravidelne vracal ako hosťujúci dirigent, celkovo s ňou od roku 1953 do roku 1999 oddirigoval bezmála 300 koncertov na domácom pódiu, v mestách celého Slovenska i na zahraničných zájazdoch (Česká republika, Nemecko, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Taliansko, Španielsko a Lotyšsko). V roku 1999 mu pri príležitosti 50. výročia založenia orchestra bol udelený titul Čestný dirigent Slovenskej filharmónie.