Preslávil ju Michael Jackson, album jej robil Prince. Judith Hill zachránila Bratislavské jazzové dni

Na Bratislavských jazzových dňoch ste pôvodne nemali hrať. V podstate ste zachránili organizátorov, ktorým na poslednú chvíľu odriekli plánovaní hedlajneri festivalu, kvôli protestu v súvislosti s vojnou v pásme Gaza. Veľmi vám to nabúralo program?

Nie, nakoniec to vyšlo. My sme pristáli vo Viedni doslova asi tri hodiny pred týmto koncertom. Zapla som si po pristátí telefón a videla som päť neprijatých hovorov a správu, či nechcem hrať večer v Bratislave. Vraj je to len hodina cesty z Viedne. Tak som si povedala dobre, prečo nie? Poďme na to. Dnes večer sme mali mať v rámci nášho turné po Európe deň voľna, ale som naozaj šťastná, že som tu.

Na festivale ste hrali aj pred dvomi rokmi, takže už viete čo môžete od publika očakávať, všakže?

Áno, trochu. Uvidíme, je to predsa len nejaký časový odstup, iná šou. Takže sa tešíme, že to tu rozbalíme.

Ako by ste opísali vašu šou, repertoár?

Hráme veľa funkovej, soulovej hudby. Niektoré z piesní sú emotívnejšie. Niektoré z nich sú zasa tanečnejšie. Je to taká zmes všetkého.

Prvýkrát som si vás všimol v hudobnom filmovom dokumente o poslednom pripravovanom turné s Michaelom Jacksonom, ktoré už nestihol absolvovať. Máte tam spolu časť, kde si nacvičujete duet. Aké bolo spolupracovať s kráľom popu?

Bol to jeden z mojich najväčších zážitkov, veľmi dôležitá skúsenosť. A bolo okolo toho aj veľa emócií. So všetkým, čo sa stalo, aj veľmi traumatický zážitok. Ale bola to naozaj veľmi intenzívna skúsenosť, hoci som ho zažila len na krátky čas. Bolo to pre mňa požehnanie.

A zároveň veľký prielom vo vašej kariére.

Je to síce zvláštny spôsob, ako byť predstavená svetu, pretože to bolo také tragické. Ale áno, bola som zrazu veľmi nečakane celosvetovo známa a odvety mám tento akýsi vzťah s verejnosťou, s fanúšikmi po celom svete.

Určite si to zaslúžite. Mimochodom vaše stredné meno znamená v preklade sláva. Akoby predurčovalo vašu budúcnosť. Predpokladám, že vám ho dali rodičia.

Áno. Oni sami sú hudobníci, mama hrá na klávesy. Spolupracovala aj s legendami ako sú Chaka Khan či Wayne Shorter. A otec je pôvodne funkový basgitarista, potom najmä štúdiový hráč v Los Angeles. Založili si spolu aj štúdio, ktoré bolo mojim akýmsi ihriskom. Hrajú so mnou aj teraz v mojej kapele. Myslím si, že je to veľmi silné meno a zakaždým, keď si na neho spomeniem, ma to inšpiruje.

Čítajte viac Sopranistka Simona Houda Šaturová a violončelista Jiří Bárta v Slovenskej filharmónii a Smetanovej sieni v Prahe

Brali ste už odmalička hudbu a kariéru v nej ako svoju jedinú cestu?

Prirodzene som vyrastala obklopená hudbou. Bol to spôsob života. Ale nebrala som to osudovo. Až neskôr v mojom živote som si povedala: „Áno, toto je naozaj to, čo chcem robiť“. Ale bola som veľmi vďačná za to zázemie. Všetky tie roky, keď som ako dieťa to všetko okolo počúvala a pozorovala.

Nedá sa mi nespýtať aj na Princea, pretože nie každý môže povedať, že nielen s ním hral, ale Prince mu dokonca produkoval aj album, tak ako vám.

Áno, je to tak. Povedala by som, že to je ďalší z momentov, ktorý mi zásadne zmenil život. Keď som s ním tvorila, skutočne mi veľmi zmenil spôsob myslenia. Bola som ako študent, ktorý zrazu pochopil veľa vecí. Som mu skutočne vďačná za to všetko, čo ma naučil.