Počas svojej dlhej kariéry vydal 15 štúdiových albumov, päť výberoviek a tri koncertné CD. Medzi jeho najväčšie hity patria piesne Se bastasse una canzone (1990), Un'altra te (1993), Cose della vita (1993), Più bella cosa (1996), Fuoco nel fuoco (2000), Piu' che puoi (2000) či Un'emozione per sempre (2003). Zložil tiež viacero skladieb pre iných spevákov a pred siedmimi rokmi mu vyšla autobiografická kniha.
S prázdnymi vreckami
Úspech a slávu si vydrel. Eros Luciano Walter Ramazzotti, ako sa celým menom volá, sa narodil 28. októbra 1963 v Ríme. Vyrastal v skromných pomeroch na predmestí talianskej metropoly. Jeho otec pracoval ako maliar natierač, matka sa starala o domácnosť.
Žili „v harmónii, ale s prázdnymi vreckami“, ako si neskôr zaspomínal pre časopis Vanity Fair. „Američania by o mojom príbehu už nakrútili film,“ poznamenal spevák, ktorého rodičia pomenovali po starogréckom bohovi lásky.
Eros Ramazzotti, ktorý oslavuje 60 rokov, patrí k najúspešnejším talianskym spevákom v histórii.
Jeho otec bol idealista, veril v komunizmus. „Predstavoval si spravodlivý svet, v ktorom každý dostane kúsok chleba. Bola to utópia,“ opísal Ramazzotti. Pod vplyvom otca neskôr sám vstúpil do komunistickej strany, no o pol roka členstvo zrušil. Úbohé životné podmienky sa rodina snažila vyriešiť aj vysťahovaním do Austrálie, ale ani to nevyšlo.
A tak sa mladý Eros často iba „poflakoval“, škola ho nebavila. „Bol som uzavretý, viac než hanblivý. Mojím najlepším priateľom bol Billy, môj pes, belgický ovčiak,“ zdôveril sa.
Ako deväťročný sa mihol v komédii Federica Felliniho Amarcord (1973). Je to jediný film, v ktorom hral, a aj za to vďačí náhode. Filmári z blízkych ateliérov vo štvrti Cinecittà potrebovali komparzistov – deti, čo hádžu snehové gule.
Erosov otec, ktorý amatérsky hrával na bicích, si všimol jeho vášeň pre hudbu a podporoval ju. Chlapec tak začal s hrou na klavíri, neskôr na gitare. Po skončení strednej školy sa prihlásil na konzervatórium v Ríme, ale odmietli ho. Tri roky ešte skúšal študovať ekonómiu, kým v jeho živote nastala zásadná zmena. A bola to hudba, čo ho zachránilo.
Keď mu totiž následkom užívania heroínu zomrel kamarát, uvedomil si, že sa musí vyhýbať pokušeniam a dať životu zmysel. „V našom susedstve bolo veľa drog a ľahko ste sa stratili, ak ste nemali alternatívu,“ prezradil v životopisnej knihe.
Slobodný a uvoľnený
V roku 1981 sa Ramazzotti s vlastnou skladbou zúčastnil na speváckej súťaži Voci nuove (Nové hlasy). Síce nevyhral, ale hudobné vydavateľstvo mu ponúklo zmluvu na platňu. O rok neskôr vyšiel jeho prvý singel Ad un amico, ktorý venoval zosnulému kamarátovi.
V roku 1984 prvý raz vystúpil na hudobnom festivale v Sanreme a postúpil do finále. O rok neskôr sa tam vrátil, skončil šiesty a z jeho ďalšieho singla sa predalo milión kusov. Krátko nato vydal prvý album, v roku 1986 zvíťazil v Sanreme a nahral druhú platňu. Definitívny zlom prišiel s tretím albumom, z ktorého sa predali asi tri milióny kópií a skladby bodovali v európskych hitparádach.
Z Ramazzottiho sa stala hviezda populárnej hudby, ktorej pesničky (mnohé nahraté i v španielčine) sa okrem Európy presadili aj v Mexiku či v Argentíne. Priaznivcov si našiel tiež v USA a v Austrálii. Za úspešný predaj svojich albumov získal viacero zlatých a platinových platní.
Spevák je dvakrát rozvedený. Jeho prvou manželkou bola známa talianska modelka, herečka a moderátorka švajčiarskeho pôvodu Michelle Hunziker, s ktorou má 26-ročnú dcéru Auroru. Ďalšie dve deti priviedla na svet jeho druhá žena, talianska modelka Marica Pellegrinelli. Dnes, keď je už aj starým otcom, tvorí pár s bývalou talianskou modelkou, 34-ročnou Dalilou Gelsomino.
V umeleckej tvorbe si viackrát doprial pauzu, a ako priznal, niekedy váhal, či už nemá skončiť, pretože nechce žiť iba zo spomienok na zašlú slávu. Na poslednom turné bol pred štyrmi rokmi, no vlani vydal nový album a je vraj stále pri sile.
„Čím viac času prejde, tým slobodnejšie, uvoľnenejšie a ľahšie sa cítim,“ pochválil sa nedávno novinárom a dodal: „Dávam zo seba to najlepšie. Keď si človek vybuduje vzťah k publiku, vydrží to navždy.“
