V Čechách patríte medzi najobľúbenejšie kapely, viackrát ste vypredali celú arénu, ale na Slovensko prídete koncertovať do klubov. Prečo?
Úprimne, na Slovensku nie sme až takí známi, aby to bolo na arénu, ale máme radosť, pretože v Čechách si v kluboch už bežne nezahráme. Je to pre nás taký návrat ku koreňom, najživelnejší a najintímnejší formát koncertov. Mňa osobne také koncerty bavia zo všetkého najviac, takže sa na ne tešíme.
Populárni českí hudobníci svoj nový album predstavia najprv na Slovensku.
V čom je pre vás iné hrať v klube a pred množstvom divákov?
V aréne na ľudí ani nevidíte a oni vás tiež vidia maličkých, je to anonymnejšie. V klube akoby som vedel, ako sa tí ľudia volajú, vidím všetkým do očí, je to intímnejší zážitok, energia sa neroztriešti a príde ku každému. Na štadióne sa energia môže niekde stratiť, sú tam skyboxy, niekto sa tam príde skôr najesť než na hudbu. Keby som ja chcel ísť na koncert svojej obľúbenej kapely a mohol by som si vybrať, šiel by som radšej do klubu než na štadión.
Hovoríte – keby som šiel na moju obľúbenú kapelu – aké sú teda vyše hudobné vzory?
Šimon Bílý: Pre mňa momentálne The 1975, boli sme na ich koncerte v Prahe a bol to skvelý zážitok.
Tomáš Javůrek: Máme radi aj You Too, Red Hot Chili Peppers a z tých novších napríklad Imagine Dragons.
Michal Stulík: Na 1975 sme boli spolu a bol to naozaj životný zážitok. Chcel by som vidieť ešte napríklad Foster the People a Johna Mayera, to už je trocha iný žáner.
Ako kapela hráte spolu desať rokov, máte na konte veľké hity ako Vedle tebe usínám, Když nemůžeš, tak přidej a ďalšie. Pozbierali ste veľa hudobných cien Anděl – najprv ako objav roka, potom za skladbu aj za album roka, aj cenu fanúšikov, máte aj strieborného Českého slávika – baví vás zbierať ceny?
Baví – koho by to nebavilo? Nikto to nerobí kvôli cene, ale vždy je to dobrá motivácia. Čím je človek starší a prichádzajú osemnásťroční chlapci s novou hudbou, tým viac vám cena dá pocit, že ste stále relevantný. A to je príjemné.
Aj teraz máte niekoľko noviniek a bude z nich celý album. Jedna skladba na ňom bude česko-slovenská, lebo ste ju nahrali s Mikom Spiritom. Ako vznikla?
Poznáme sa z festivalov, často hrá v Česku a je to asi jediný slovenský raper, ktorého poznám bližšie. Sľúbili sme si, že spolu niečo urobíme a nejaký čas sme si navzájom posielali pesničky, aj sme si ich navzájom odmietali. Asi po troch rokoch sme sa zhodli, že toto je pieseň, ktorú spolu urobíme a on to krásne nahral, asi na dva pokusy.
Tá pieseň sa volá Čas rany zahojí – a hoci vaše piesne majú v sebe veľa energie, niektoré texty zas až také veselé nie sú. Aký bude teda tento nový album?
Album vydávame 12. apríla, hneď po tom, čo dokončíme slovenskú „šnúru“. Tá sa začne 23. marca v Bratislave, potom príde Trenčín, Košice, Žilina a Nitra. Na týchto koncertoch už budeme hrať naše nové pesničky, takže Slováci budú prví, ktorí budú nový album počuť naživo. Je to trocha paradox, lebo poslucháčsku základňu máme v Česku – a takto to vyšlo.
Foto: Lubos Pilc
Na albume sa premieta téma času, lásky – pretože máme radi lásku a ženy. A tiež sa na albume odráža, že sme na scéne zhruba desať rokov a už sme prišli do fázy, keď si hranie užívame bez nejakých mediálnych či vydavateľských tlakov. Sme slobodní, ako len človek chce byť. Album sa bude volať Tomodači, čo je po japonsky Kamaráti – ani to ešte v Česku nevedia. Bude to odvážny album, sem-tam vpláva do rockovejších aj rapovejších vôd, ale ako celok je popový, hoci trocha experimentuje s inými žánrami.
Keď sme pri japončine, Mirai znamená budúcnosť – kde sa vidíte povedzme o ďalších desať rokov?
Dúfame, že naša budúcnosť bude oslnivá, že nás to bude ešte stále baviť a že to bude baviť našich fanúšikov. V Česku si podľa seba chystáme festival Mirai Summer fest, kde vyberáme dokonca aj jedlo, pitie a celú zábavu, budeme sa ľuďom venovať od popoludnia až do večera, odohráme za deň dva koncerty, bude tam aj talk show a iný program, taký deň s kapelou. Dúfame, že si nás rovnako obľúbia aj na Slovensku.
