Medzi blízkych priateľov Karla Kryla patril popredný slovenský folkový pesničkár, ale aj maliar, grafik a ilustrátor Igor Cvacho. Po prvýkrát sa osobne stretli v roku 1991, dva roky po Nežnej revolúcii, ale s Krylovou hudbou sa zoznámil už dávno pred tým.
"S Karlom Krylom, teda s jeho pesničkami, ma zoznámili starší kamaráti už v sedemdesiatych rokoch, kedy som aj ja začínal hrať na gitaru. Postupne vo mne rástol záujem o neho, hlavne o jeho pesničky. Tie som všelijako ‚pokútne‘ zháňal, najčastejšie na páskach nahraných z rádia Slobodná Európa. V rodine sme mali jasné kresťansko-konzervatívne názory, za čo mal otec v práci zastavený postup, takže mi Krylove texty boli veľmi blízke.
Keď sa k nim pridali parádne melódie a bravúrny hlasový prejav, stal som sa Krylovym obdivovateľom. Učil som sa hrať a spievať jeho ďalšie piesne až nakoniec, kade som chodil, tade som ich s gitarou interpretoval. Našťastie ma nikto z mojich mnohých poslucháčov neudal," povedal pre TASR Igor Cvacho.
Karel Kryl sa narodil na Morave v meste Kroměříž 12. apríla 1944 do rodiny kníhtlačiara. Už v útlom veku sa stal očitým svedkom nespravodlivosti a príkoria. Spolu s rodičmi sa pozeral na to, ako komunisti ničia rodinnú tradíciu a rozbíjajú na šrot tlačiarenské stroje. Rodina sa navyše musela vysťahovať do suterénu neudržiavaného domu.
V roku 1962 maturoval na Strednej priemyselnej škole keramickej v Bechyni, vyučil sa hrnčiarskemu remeslu, ale jeho najväčšou vášňou sa stala hudba a poézia. Prvou autorskou vydanou piesňou bola Nevidomá dívka, ktorú v roku 1968 nahrala skupina The Bluesmen a naspievala Hana Ulrychová.
Prvá LP platňa s názvom Bratříčku, zavírej vrátka vyšla Krylovi v marci 1969, teda sedem mesiacov po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Jej rovnomenná titulná pieseň sa stala symbolom vtedajšej doby, čoskoro ju však komunisti zakázali. Údajne vznikla spontánne ešte v noci na 21. augusta 1968.
V septembri 1969 odišiel Karel Kryl na hudobný festival do Nemeckej spolkovej republiky, do svojej vlasti sa už však nevrátil. V exile mu vychádzali ďalšie LP platne ako Rakovina (1969), Maškary (1970), Karavána mraků (1979), Plaváček (1983) či Ocelárna (1984). Súčasne – až do Nežnej revolúcie – spolupracoval s rozhlasovou redakciou Slobodná Európa.
Do Československa sa vrátil koncom novembra 1989 a už 4. decembra 1989 spieval spolu s Karlom Gottom československú hymnu na preplnenom Václavskom námestí v Prahe. Avšak, napriek tomu, že pádom komunistického režimu sa mu splnil veľký sen, nebol spokojný s ponovembrovým vývojom, ktorý otvorene kritizoval. Svoje rozčarovanie dával najavo v poézii i v piesňach. Vari najvýstižnejšie ho vyjadril v roku 1993 v piesni Demokracie.
Nebolo veľa Slovákov, ktorí si spolu s Karlom Krylom aj zaspievali. Igor Cvacho bol jedným z mála. "Jeden a pol roka sme pripravovali spoločnú knihu nazvanú Pod grafiku. Myšlienka vznikla po našom prvom stretnutí po jeho koncerte v Žiline. K priateľstvu mi pomohlo to, že som mu venoval malú originálnu grafiku, nakoľko mal veľmi blízko k výtvarnému umeniu, špeciálne ku grafickým technikám.
Nápad bol jednoduchý – jeho básne a moje ilustrácie. Kniha Pod grafiku vyšla v novembri 1993, ako jeho posledné autorské dielo. Vyšla vo forme bibliofílie v limitovanom náklade 100 kusov. Krstili sme ju v klube žilinského Bábkového divadla aj s koncertom, na ktorom sme si spolu dvojhlasne zaspievali pesničku Morituri te Salutant," zaspomínal si pre TASR Igor Cvacho.
Karel Kryl, ktorý sa svojim protestsongom postavil komunistom, zomrel náhle 3. marca 1994 v Mníchove na srdcovú príhodu vo veku nedožitých 50 rokov. Pochovaný je na Břevnovskom cintoríne sv. Vojtecha v Prahe. Odkaz Karla Kryla premietol Igor Cvacho aj do svojej pesničkovej tvorby, ktorá má okrem iného aj ‚krylovský‘ – spoločensko-kritický rozmer.
Najbližší koncert venovaný českému pesničkárovi pod názvom Krylov odkaz odohrá na budúci týždeň v stredu v Trnave, ale hlavný – týždňový festival sa uskutoční na jeseň v pražskom Břevnovskom kláštore. Igor Cvacho pripravuje aj vydanie dvoch kníh – nedokončenú poému Má vlast a reedíciu úspešnej bibliofílie Pod grafiku.
