Sedemdesiatpäťročný Francúz, prezývaný tiež otcom elektronickej hudby, ktorá mnohým znie ako z vesmíru, bol spolu s o rok starším gitaristom legendárnej kapely Queen neodolateľným lákadlom koncertu, ktorý otvoril festival vedy, hudby a umenia STARMUS. Hoci Jarre ani May neboli v Bratislave prvýkrát, jedinečnú príležitosť vidieť hviezdnych hudobníkov na vlastné oči si nenechala ujsť ani prezidentka Zuzana Čaputová.
Veď rodák z Lyonu už vopred avizoval, že v Bratislave chce odohrať nezabudnuteľný koncert s využitím modernej technológie. Tvrdil, že nie my sa pozeráme do vesmíru, ale vesmír sa pozerá na nás. Apropo, moderátor Roman Bomboš ku koncu koncertu pripomenul, že vďaka priamemu prenosu sa na Bratislavu pozerajú aj milióny hudobných fanúšikov vo svete.
A tak po premiére Posledných krokov, amerického dokumentu o poslednej misii NASA na Mesiac, na ktorej sa v roku 1972 zúčastnil aj Eugene Cerman so slovenskými koreňmi, prišiel o 20:45 konečne čas pre Most z budúcnosti. Tak totiž znie slovenský preklad Jarreho koncertu. A moderátor Bomboš televíznym divákom vtipne pripomenul, že pre Most z budúcnosti museli v Bratislave na pár hodín uzavrieť Most SNP.
Kým sa koncert začal, spoluzakladateľ festivalu Brian May v televíznej upútavke pripomenul, že tento rok sa STARMUS zameria na mier. Diplomatka a právnička Mary Robinsonová ho doplnila – lebo vo svete násilia nemôžeme robiť veci, ktoré naozaj musíme, napríklad vyrovnať sa so zmenou klímy, aby sme ochránili ľudstvo. Jane Goodallová, ktorá sa preslávila výskumom šimpanzov, a je jednou z tohtoročných vedeckých hviezd festivalu, zasa hovorila o nádeji žiariacej na konci dlhého tunela – totiž, že každý z nás môže niečo ovplyvniť.
Hneď po nej už moderátor Bomboš informoval, že areál bratislavskej Incheby je plný na prasknutie, len slnku akoby sa nechcelo zapadnúť. Elektronický mág Jarre však na svoju spektakulárnu svetelnú šou potreboval tmu. S pomocou umelej inteligencie Francúz vyprojektoval žiarivé obrazce. Nielen Most SNP a budova Aupark Tower mu potom poslúžili ako plátno pre desiatky svetiel a laserov. Pôvodný plán, že by koncert odohral priamo z Mosta SNP, čo sa mu zdalo symbolické, mu nevyšiel. Zato mu na brehu Dunaja vyrástlo obrie pódium s dvoma vežami, vraj najvyššie, aké kedy na Slovensku bolo. Kým sa Jean-Michel osobne zjavil na pódiu, Bomboš publikum zásoboval pikoškami.
Napríklad, že Jarreho hudba znie vo svete každé štyri minúty. Že Jean-Michel je držiteľom viacerých zápisov v Guinessovej knihe rekordov – nekoncertoval len na Antarktíde a v Austrálii, inak svoju hudbu predstavil na všetkých kontinentoch. Mal miliónový koncert v Paríži, hral pod egyptskými pyramídami, bol prvým západným umelcom, ktorý koncertoval v Číne a počas koncertu v Moskve sa spojil s vesmírnou stanicou MIR.
Potom v telke ukázali Jarreho fotku z mladých čias a Bomboš vravel: To je rok 1976, keď Jarre doma v kuchyni nahral svoj prvý album Oxygen. Hoci dnes je to legendárne dielo, v čase vzniku ho žiadne nahrávacie štúdio nechcelo vydať. Spolu s Bombošom sa na koncerte nachádzal aj Jarreho osobný tlmočník z francúzštiny Frederic Miskiewicz, ktorý tvrdil, že Jean-Michel je veľmi skromný a citlivý človek. A potom už odštartovalo svetelné odpočítavanie 10, 9, 8…
Po prvej skladbe Jarre po slovensky pozdravil: Dobrý večer, Bratislava. Povedal, že budúcnosť je teraz v našich rukách a koncert venoval „skvelej a navždy mladej“ Jane Goodallovej, ktorá mimochodom 3. apríla oslávila deväťdesiatku. Čo iné, ako Oxygene, pt. 4 mohlo znieť? A zneli aj skladby zo štvrtého Jarreho štúdiového albumu Equinoxe z roku 1978, ale aj z posledného albumu Oxymore. Moderátor Bomboš bol zrejme ohúrený svetelnou šou, pretože skladby nijako neuvádzal ani nekomentoval.
Okolo desiatej večer sa na pódiu objavil Brian May z kapely Queen a vtedy šou nabrala ďalšie grády. Moderátor sa zrejme znova spoliehal, že fanúšikovia všetky skladby poznajú, takže okrem toho, že prišiel gitarista a astrofyzik v jednom o tom, čo vlastne hrá, nič nepovedal.
Možno prekvapením bolo, keď potom Jean-Michel Jarre uviedol skladbu Exit, ktorú v roku 2016 zložil spolu s Edwardom Snowdenom. Koho kompozícia zaujme, môže nájsť na internete krátke video o pozadí jej vzniku. Zistí, že Jarre považuje amerického whistle-blowera za moderného hrdinu a chcel tak vytvoriť pieseň v hektickom tempe. To malo evokovať, ako sa cíti človek naháňaný a špehovaný modernými technológiami.
Okolo jedenástej sa koncert chýlil ku koncu, no šťastné publikum sa dočkalo ešte prídavku na Jarreho povestnej laserovej harfe. Vtipný moment nastal, keď potom aj Brian May poďakoval po slovensky Bratislave a „géniovi“, ktorého najskôr prekrstil na Jeana-Paula Jarreho. Keď si chybu uvedomil, opravil sa: Jeanovi-Michelovi! Ale zážitok to veru bol.
Pozrite si tiež
