S láskou k Beatles
Výber predkapely, The Backwards, málokoho prekvapil. Žbirka je známy svojím kladným vzťahom k The Beatles a táto slovenská formácia ich imituje skutočne verne. Štvorica s tradičnými dlhými ofinami roztlieskala dav a hitmi ako She Loves You alebo Help dôkladne pripravila publikum na hlavnú hviezdu. Ale „bítlsácka“ éra ešte nedoznela. Dokument o nahrávaní nových skladieb v známom londýnskom štúdiu Abbey Road trval možno až príliš dlho, čo podnietilo niekoľkých divákov k nespokojnému pískaniu. Pätnásť minút pred deviatou sa však film skončil a atmosférické hudobné entrée spolu s modrými svetelnými lúčmi oznamovali, že koncert sa začína.
Bez príhovoru, sám a len s gitarou v ruke, spustil Žbirka príjemnú Ako obrázok. Po opatrnom úvode sa k nemu pridala aj sprievodná skupina s Dr. Jekyll Mr. Hyde, ale očakávaná nálada sa dostavila až s Jankom Lehotským. Vydarený hit ich spoločnej formácie Modus, Veľký sen mora, ktorý Lehotský odohral na klavíri, bol prvou skladbou vyvolávajúcou slzy nostalgie. Darčekom (nepeknou autorskou maľbou Janka Lehotského, na ktorej mal byť údajne Paul McCartney) Lehotský ukázal aj bližšie citové väzby k oslávencovi. Ďalší hostia Jana Kirschner či David Koller z Lucie, takto osobní neboli. Tradične odohrali svoje vlastné skladby, čo vystúpenie možno až zbytočne predlžovalo. Rodinný nádych a umelecký cit dodal skladbám 22 dní, Poraď si sám aj Biely kvet prizvaný Laco Lučenič. Všetkých bezchybne sprevádzala „Mekyho“ skupina.
Na úkor vlastných?
Po krste kompletného boxu so Žbirkovou hudbou sa k slovu dostala aj Moravská filharmónia Olomouc. Teleso pod vedením slovenského dirigenta Adriána Kokoša najprv zahralo Happy Birthday a potom sa pustilo do spracovania dvoch známych balád, Balady o poľných vtákoch a Jesennej lásky, ktoré boli asi najemotívnejšími momentmi večera. Po nich si Žbirka opäť privolal svojich hudobníkov, aby všetci spoločne odohrali Zažni, Múr našich lások a Len s ňou.
Pomedzi piesne vypĺňal spevák čas svojím typickým humorom aj skromnosťou a prirodzenosťou, ktoré z neho vyžarujú, si získal dav. Okolo desiatej hodiny sa začínalo na štadióne ochladzovať a zlúčenie piesní V slepých uličkách, Nechodí či Prvá do jedného celku malo ušetriť čas. Škoda, lebo krátenie vlastných skladieb na úkor neskoršie uvedených a rozvláčnych „bítlsoviek“ All You Need Is Love a Hey Jude, pôsobilo nelogicky. S pesničkami od Beatles sa po duete s Marthou, Čo bolí to prebolí, Žbirka s návštevníkmi rozlúčil, no očakávané vytlieskavanie prenieslo prídavky. Atlantída a Mám rád viac ako dvojhodinový koncert zakončili.
Šesťdesiatročný Žbirka svojimi vystúpeniami už niekoľko desaťročí dokazuje, že okrem talentu na hity, vie ako získať sympatie. Ani k obrovskému podujatiu, ako bol jeho narodeninový koncert, nepristupoval inak ako v úlohe Mekyho – šikovného chlapca od susedov. Vďaka svojej hudbe vypredal štadión a vďaka svojej charizme mu tento úspech hádam každý doprial.
