Beatles sa rozpadli, no oni sú tu stále. Neuveriteľných 60 rokov hrajú rokenrol a sú žiadaní. Čo drží legendu Rolling Stones pri živote? Je to ešte vôbec muzika alebo už len značka? Nestal sa už z Rolling Stones Stonehenge, od ktorého nemôžete čakať nič nové? Ako to, že tí chlapi ešte držia pokope a prečo to už nezabalia? Myslieť si, že ide o peniaze, by bolo príliš jednoduché. Ani to, že ich to baví, nie je celkom presné. Značka Rolling Stones sa pre svojich členov stala drogou, bez ktorej jednoducho nemôžu byť. Aspoň tak to vidí Lesley-Ann Jonesová, hudobná publicistka a autorka knihy Legenda Rolling Stones (vydal Ikar v preklade Matúša Kyčinu).
Keď rytier ukazuje prostredník
Beatles sa síce rozpadli, ale prvý vlastný hit Rolling Stones napísal John Lennon s Paulom McCartneym. Len tak na kolene, počas ich skúšky a bola to skladba I Wanna Be Your Man. Beatlesáci im pieseň jednoducho venovali a prihrali Stounom (ako ich volajú fanúšikovia) aj manažéra, ktorý kapele vytvoril imidž drzých chlapcov bez rešpektu.
Protiváha k uhladeným Beatles zabrala a legendu živili historky o výtržníckom správaní, sexuálnych a drogových úletoch, policajné razie a škandály, ale aj nablýskaná sláva a šalejúce fanúšičky, ktoré odpadávali pod pódiom a tlačili sa im do šatní. Mick najprv svetu ukázal prostredník a napokon z rúk britskej kráľovnej prijal vysnívaný rytiersky titul, vymenil rebelantský obraz kapely za poklonu establishmentu. Ale namiesto platenia daní sa aj s kapelou oficiálne presídlili. Napokon, veď ani kráľovská rodina dane neplatí… Aj o tom sa dočítate v knihe o legendárnej kapele. Obraz Rolling Stones v nej tvoria nielen historické fakty, ale aj výpovede pamätníkov, ktorí s nimi žili a pracovali od „zlatých 60. rokov“.
Foto: Ikar
Zlaté šesťdesiate. A ich obete
Boli to časy, keď sa v dôsledku americkej vojenskej intervencie vo Vietname sformovalo hnutie kontrakultúry, z ktorého vzišlo mnoho slávnych pesničkárov a hudobníkov, spolužiaci Mick a Keith sa po rokoch náhodou stretli na vlakovej stanici v Dartforde (v rodnom meste im nedávno odhalili sochy) a Bob Dylan svojím debutom rozdúchal protivojnové hnutie. Stouni sa k politike nevyjadrovali, nepatrilo to k ich imidžu. No radi sa zviezli na tejto populárnej vlne popri iných, angažovaných umelcoch.
Rolling Stones sa zrodili v lete 1961, keď sa traja zakladajúci členovia kapely, vtedy osemnásťročný Mick Jagger, ktorý mal študovať financie a účtovníctvo (žeby preto bol neskôr povestný svojou lakomosťou?), muzikantsky už etablovaný Brian Jones a Keith Richards nasťahujú do spoločného podnájmu v londýnskej Chelsea. O rok neskôr odohrajú svoj prvý koncert v londýnskom džezovom klube Marquee a o ďalší rok vydajú svoj debutový singel Come on.
Podľa zachovaných svedectiev to v muzikantskom podnájme vyzeralo ako vo všivavom brlohu, dlážku pokrývala súvislá vrstva špinavého šatstva, cigaretových ohorkov a zvyškov jedla. Budúce hviezdy si nerobili starosti ani s umývaním riadu, špinavé taniere vyhadzovali von oknom na ulicu. Dnes lietajú súkromnými lietadlami, bývajú v drahých hoteloch, vlastnia zopár luxusných nehnuteľností na rôznych miestach a na pódiu sú sále žiadaní. Ale nie všetci.
Najväčšieho lesku, slávy a „tučných rokov“ sa nedožil Brian Jones, ktorého mnohí považujú za hudobne najtalentovanejšieho Stouna. „Rozumel si s každým nástrojom, ktorý vzal do rúk. Majster svojho remesla. Bolo jasné, že je to jeho kapela,“ cituje autorka knihy Lesley-Ann Jonesová svojho kolegu, hudobného publicistu Keitha Althama. V tom čase robil kapele PR a Stouni si užívali voľný sex a drogy. No zdá sa, že zároveň sa v kapele rozbehol skrytý boj o líderstvo. „Vraj ho (Briana Jonesa) vyhodili, lebo pil a fetoval. Ja mám však dojem, že to bolo presne naopak, že sa spustil, lebo už preňho nemali miesto. Možno keby ho náležite ocenili a prijali, išlo by im to lepšie. Boli by hudobne odvážnejší a tvorivejší, nezaspali by na vavrínoch a nezabíjali by čas na nekonočných turné, kde beztak hrajú samé stariny, pretože nič iné sa od nich už hádam 30 rokov ani nečaká,“ dodal novinár. Briana Jonesa našli utopeného v jeho vlastnom bazéne 3. júla 1969, zomrel vo veku 27 rokov.
Mnohí za smrť Briana Jonesa vinili Anitu Pallenbergovú, jeho niekdajšiu milenku, ktorá presedlala na Keitha Richardsa, no iní zašli ďalej a otvorene naznačovali, že ho zabili Keith a Mick svojou tichou agresivitou, zastrašovaním a posmeškami. Čo na to po rokoch povedal Jagger? Netrápi ho svedomie? „Popravde, ani nie. Zachoval som sa detinsky, ale boli sme mladí a možno sme na ňom trocha sedeli. Na jeho smolu nám to zjednodušoval. Mal komplikovanú povahu, závidel druhým a manipuloval s ľuďmi. Ak sa takto správate v hudobnej skupine, vráti sa vám to aj s úrokmi,“ odpovedal novinárom bez škrupúľ. Iným však takéto správanie sedí skôr k Mickovi.
Brianovu smrť polícia uzavrela ako nešťastnú náhodu, no, ako to už pri legendách býva, stále zostáva veľa nezodpovedaných otázok. Faktom je, že ani Mick ani Keith sa na pohrebe nezúčastnili, zvyšní dvaja členovia kapely Bill Wyman a a Charlie Watts ticho postávali vzadu. O dva dni už v novej zostave veselo koncertovali v Hyde Parku.
„Každá iná skupina by to zrušila. Mali aj oni – z úcty ku kamarátovi, ktorý pred necelými 48 hodinami nečakane zomrel. Prečo si nedali prestávku na prehodnotenie, neprejavili solidaritu na Brianovom pohrebe, nedali sa dokopy a po príhodnom čase smútku neprišli s pesničkou alebo hoci aj albumom na pamiatku svojho zakladajúceho člena?“ pýta sa autorka. „Stouni skrátka valcujú všetko živé aj mŕtve a nezastaví ich ani odchod jedného z nich,“ dodáva. Aj keď je to práve ten, ktorý dal kapele meno.
Čítajte viac Mick Jagger sa nelúči, aj keď má osemdesiat
Stouni a ženy
Mnohopočetnejšími obeťami 60. rokov boli mladé dievčatá, ktoré sa zbláznili do ideálov všeobjímajúcej lásky. Alebo do Stounov. Zďaleka to neboli len mladé naivné slečinky alebo prefíkané „zlatokopky“. Prakticky všetky mali problémy s drogami a buď zomreli predčasne a úplne zničené, s podlomeným zdravím aj psychikou, alebo nikdy viac nenašli cestu k sebe samým. Boli obeťami svojej doby, ale aj bezohľadného správania rockových hviezd.
O Stounoch kolovali reči, že si ženy v kapele posúvajú ako balíček cukríkov. Lesley-Ann Jonesová označuje za „prvú neoficiálnu cundru kapely“ Marianne Faithfullovú, „krehkú krásku s úžasnou postavou, so zastretým hlasom a s nenútenou eleganciou“. Spevácky debutovala na jednom z prvých výtvorov dua Mick/Keith As Tears Go By. V skladbe, mimochodom, hral na dvanásťstrunovej akustickej gitare budúci člen skupiny Led Zeppelin Jimmy Page, pripomína Lesley-Ann Jonesová.
Mick po Marianne doslova šalel, no nebolo to len pre jej zjav, ale aj pre jej aristokratický pôvod. Kto by to povedal, že jeden „nezriadený“ Stoun vie byť zrazu taký meštiak. Podľa Jonesovej bola Marianne skutočnou Mickovou múzou, vycibrila jeho vkus, rozšírila mu obzory v tancovaní, klasickej hudbe a v literatúre. To ona mu darovala knihu Michaila Bulgakova Majster a Margaréta a Stouni si jej filozofiu vyložili tak, že napísali Sympathy for the Devil. A Marianne si životom so Stounom privodila roky pekelných životných skúseností.
Mickova vtedajšia oficiálna priateľka Chrissie pojedla tabletky, bol to prvý pokus o samovraždu v Jaggerovom okolí. „Hocičo by bolo v devätnástich zdravšie ako milenecký pomer s Mickom Jaggerom,“ usúdila Marianne. „Nezáleží na tom, že nás to preplieskalo a potili sme krv. Zostalo aspoň zopár obstojných pesničiek, čo je po takom krachu asi maximum,“ dodala.
Marianne žila s Mickom a kapelou štyri roky a za ten čas sa prepracovala od trávy cez kokaín až po heroín a prišla o Mickovo dieťa, spomína autorka. Napokon ju zradil s jej najlepšou kamarátkou Anitou Pallenbergovou, exotickou kráskou, ktorá bola ako nespútaný živel. No medzitým nepolepšiteľný sukničkár Jagger ešte vypisoval listy ďalšej žene, hoci Marianne práve v nemocnici zachraňovali život. Ďalšia, čo sa pri Jaggerovi pokúsila o samovraždu.
Foto: Profimedia
Anita nahradila Marianne na pozícii „nekorunovanej pobehlice kapely“. Vtedy žila s Keithom (po tom, čo odišla od Briana) a s Mickom nakrúcala film Performance. Samotný režisér, zvrhlík, ktorý si aj s partnerkou vydržiavali nedospelé dievča na svoje sexuálne hry, otvorene roztruboval, že všetky sexuálne scény v tomto filme nie sú hrané, ale skutočné. A čo na to Keith ako Anitin partner? „Zúril, no čakal v aute pred filmovým štúdiom, zatiaľ čo Anita si to vnútri rozdávala s Mickom,“ konštatuje Jonesová.
Vzťahy so ženami vôbec robili Stounom problémy. A to ešte nehovoríme o zástupoch dievčat „na jedno použitie“ – v baroch na záchode, v zákulisí či po ceste na koncert v súkromnom lietadle. Jagger si programovo budoval povesť sexuálneho predátora a šírili sa aj reči o jeho vzťahoch s mužmi, dokonca aj o Mickovi a Keithovi. Ich život nabral také obrátky, že už to nestačí odbiť obyčajným „sex, drogy a rokenrol“. Jonesová sa vo svojej knihe snaží vypátrať príčiny – osobné aj spoločenské. A odkrýva zaujímavé súvislosti aj detaily.
Čítajte viac Rolling Stones zrejme oznámili vydanie nového albumu šifrou v reklame v novinách
Marianne aj Anita sa napokon zo života kapely vytratili, ako mnoho iných žien pred nimi a aj po nich. Marianne zvládla heroín, život na ulici, bulímiu, rakovinu, samovražedné sklony, dolámané bedro aj pooperačnú otravu krvi, aby sa nakoniec stala módnou ikonou gay kultúry. "Toto že je tá bohyňa?, pýta sa Lesley-Ann Jonesová pri pohľade na ženu, ktorá má za sebou 75 rokov ťažkých životných skúseností.
„Kým starnúca rocková hviezda pobehuje po javisku s nastrelenými vlasmi, jeho starnúca niekdajšia milenka, hoci v skutočnosti o tri a pol roka mladšia ako on, aby skromne zaliezla do kúta a v pokoji dožila svoje dni.“ Mariannina dráha v populárnej hudbe sa skončila ešte v roku 1967, prakticky zo dňa na deň. „Kam sa prepadli tí, čo zarábali na jej predstaveniach a autorských honorároch?“ pýta sa Jonesová. Marianne nebola len milenkou rockových hviezd, vydala niekoľko vlastných albumov. Stouni jej nepriznali ani len spoluautorstvo piesne, musela sa ho domáhať právne.
Ženy majú v Jonesovej rozprávaní o Stounoch svoje miesto, pretože o nich veľa prezrádzajú. „Mick sa správal ku Chrissie a Marianne neraz úplne bezcitne, podvádzal ich a hoci nemal hlboko do vrecka, po rozchode sa o ne vôbec nestaral – hoci sa mal, pretože bol úspešný a slávny, lenže jeho úspech im zasahoval do súkromia a maril šancu na návrat do života,“ konštatuje. Otcovstvo svojej prvej dcéry poprel. Keď jeho prvá manželka Bianca po siedmich rokoch požiadala o rozvod, zo súdu odišla iba zo zlomkom požadovanej sumy. Jerry Hallová mu porodila štyri deti a pätnásť rokov žila v presvedčení, že sú manželia, no keď ho pre neustále nevery a ďalšie nemanželské deti chcela opustiť, vysvitlo, že ich svadobný obrad na Bali nie je právne platný. Jagger vyhral, peniaze zostali na jeho účte, no stratil sympatie verejnosti.
Ani Keith sa pri ženách veľmi nepochlapil. Hoci „vyhral“ Anitu, s ktorou to ťahal dvanásť rokov, v čase, keď boli obaja drogovo závislí, ju nechal doma samu s novorodencom. Skončilo sa to tragicky, no keď sa Keith dozvedel o smrti svojho dvojmesačného syna, nezrušil koncert, aby bol pri nej. „Nebola to jej vina, zomrel v spánku. Neodpustím si, že som odišiel od novorodenca. Mal som tam byť,“ povedal neskôr. No vtedy vystúpil na pódium a hral – hoci možno preto, aby sa z toho nezbláznil. Show must go on.
A čo bývalý basgitarista a menej nápadný Bill Wyman? Autorka knihy priznáva, že sama bola svedkom jeho vzťahu s maloletou Mandy. V skutočnosti nešlo o vzťah, ale o zneužívanie. Mala iba štrnásť, keď s ňou začal spávať, a nič na tom nezmení ani fakt, že si ju vzal za ženu, keď dosiahla plnoletosť, píše. Ako je možné, že sa im všetko prepečie? Žiadny Stoun ani jeho partnerka nikdy neskončili za mrežami. Na to boli príliš bohatí, priznáva Jonesová.
Foto: Ian West / PA Images / Profimedia
„Doba Stounov má mnoho obetí, na ktoré si už len málokto spomenie. Nikto nenapraví staré krivdy, poníženia a hanbu. Nikto im nevráti sebaúctu. Nikto nezachráni zneužitých, opustených, závislých, zatratených, zabitých, samovrahov. Lenže aj oni žili, dýchali a patria k príbehu,“ píše.
A čo hudba?
Hudba je pre muzikanta požehnaním aj prekliatím zároveň. Obetuje jej všetko a nedokáže bez nej žiť. Rolling Stones počas 60 rokov trvajúcej kariéry predali viac ako 200 miliónov platní, na čele britskej hitparády mali osem singlov a dvanásť albumov. Štatisticky by svojich večných rivalov Beatles netromfli, aj keď tí fungovali iba osem rokov. Oveľa viac však ide o to, akú hudbu hrajú. Alebo nie? „Nostalgia je skvelý biznis, pretože všetci túžme po mladosti,“ dodáva autorka.
V knihe Legenda Rolling Stones sa dozvieme veľa aj o hudobných zdrojoch a vplyvoch členov kapely, o ich kamarátstve a rivalite s Beatles aj o ďalších známych hudobníkoch až ku koreňom blues. Autorka pripomína, ako sa hudba zmenila, keď ju „uniesli do sveta korporačného biznisu“. A Stouni peniazom rozumejú. Preto sú značkou. Fanúšikov však poteší, keď zasvätene rozoberá jednotlivé albumy a hity najväčšej rockovej kapely. „Hrali surové gitarové blues so živočíšnym sexuálnym pudom. Stouni stelesňovali rokenrol lepšie ako všetci ostatní dohromady,“ podotýka Jonesová. Stali sa hudobníkmi, pretože hudba je protijed na boľačky sveta, na hlboké jazvy v duši. Jonesová nám chce ich jazvy ukázať, a preto tých starých zhýralcov a zvrhlíkov prirovnáva ku stratených chlapcom z Petra Pana. „Briana Jonesa však nezachránila ani hudba, hoci s ňou utiekol od tragickej smrti svojej malej sestry, neskôr od citovo chladných rodičov a napokon od strachu, že je nehodný lásky,“ píše Lesley-Ann Jonesová v knihe Legenda Rolling Stones.
