Bytie rozšírené o farbu a tvar

11.08.2013 14:00
farmanova
Jana Farmanová, Gabriela Kisová, Ivana Moncoľová (ed.): Jana Farmanová, Krokus Galéria / Slovart Autor:

"Kto už môže vidieť obraz nakreslený v očiach alebo v mozgu?“ (René Descartes) Čistota a sila. Žiari z obrazu na obálke knihy o Jane Farmanovej. Dievčatko žena, žena dievčatko hľadí očami, v ktorých je už "skoro všetko“, je vo vode a nevieme, či sa práve chystá vynoriť alebo ponoriť (cyklus Živly a zázraky). Okamih života. Okamih maľby. Koľko okamihov je potrebných pre tento jeden jediný! Odtieň vnímania jediného možného segmentu času. Svetlo, farba, tvar, živel voda a výraz tváre, očí, ktorý určite nikdy nezabudneme, ak sa raz pozrieme. Myslím, že nie je možné vyjadriť človeka absolútne, ak to nie je figuratívne, ak to nie je portrét.

Ľudská tvár je paralelne videná a vidí samu seba len v zrkadle alebo, keď nás niekto namaľuje alebo odfotografuje. Mohli by sme sa opýtať, čo vlastne reprezentuje figúra a portrét v čase fotografie a filmu. Zalistujme si v knihe, ktorá je reprezentatívnym prierezom tvorby Jany Farmanovej. Každý jej obraz je prekvapením, objavom a zároveň tajomstvom.

O čom sníva Ofélia?

Je veľa obrazov, kde cítim napätie a skúšku svojich schopností prijímať to, čo vidí a ďalej odovzdáva niekto iný: silne na mňa pôsobí fyzická realita obrazu a psychologická hodnota zdieľaného.

More a voda ma fascinujú, a preto azda k mojim najosobnejším a vnútorne najviac prijatým obrazom patria Ofélie. Modrá Ofélia (2005) je kvintesenciou maľby, tému poznáme z mnohých rôznych interpretácií, táto je jednou z najkrajších a nádejných. Ofélia tu nie je mŕtva. Neviem, ako to tušíme, azda v pohybe máličko zdvihnutej hlavy a kolena nad hladinu modrej vody, ktorú narušia namaľované škvrny, skoro machule – nad tvárou akoby slnko (?) vo farbe magenty – signálnej farby lásky, krvi, života i smrti. Ešte jedna „machuľa“ pri nohách a nežná zelenoružová "len tak“ na vode. O čom sníva Ofélia? To zostane tajomstvom. Vznáša sa poloanjelsky medzi vodou a nebom. Nádherný je Vlk 2008, zviera stelesňujúce odvahu, bojovnosť, múdrosť aj nekonečnú silu zostať nažive. Na tomto obraze Farmanová koloristka použije len všetky odtiene sivej, bielej a čiernej. Ak existujú štyri živly, nazvala by som jej Vlka piatym živlom.

Okamžite ma hlboko ako šíp zasiahol obraz Premena (2012). Chrbtom ku krbu sedí nahý muž, pokojne (napätie len v tvári, ktorej črty takmer nevidíme), okolo tela žiara ohňa. Temne z hlbín je tu ne-skrotená mužná sila, asociuje to Farmanovej Vlka spred šiestich rokov. Farmanovej celistvosť je ne-o-trasiteľná, jej vývoj ako tichá radikalita. Jej maľba je ako živel skrotený formátom obrazu. Niečo základné je názov jemného a silného obrazu z roku 2012, na ktorom je ruka, ktorá drží roh nejakého zvieraťa. Netúžime tento obraz vysvetľovať, on proste je – namaľovaný.

Trhá srdce napoly

Krásne sú Šamanky aj Spisovateľka (2009) – nahá, naklonená nad veľkým prázdnym stolom s bielymi stránkami denníka a s ceruzkou.

Cyklus Vlakové (2010), 10 obrazov inštalovaných "tam, kam patria“ – na stanici v Banskej Štiavnici, je lúčením a vítaním, objatím a vytrhnutím sa z objatia milovaného človeka alebo aj len tichým elegantným odprevadením: vlaky/cesty, pohyb/návraty, straty: navždy či dozajtra? Nie je to vlastne jedno?

Trhá mi to srdce. Bolí ma z toho srdce. Srdcové problémy. Srdcovky. Srdce na dlani. Vytrhnúť si srdce. Ešte by som určite našla veľa používaných výrazov týkajúcich sa citlivého orgánu – srdca, ktoré sa pokladá za miesto života a lásky. A teraz si tieto vety predstavte nie ako metaforu, ale ako skutočnosť. Vzali by ste živé pulzujúce srdce milovaného človeka vytrhnuté z hrude do ruky. Často som na to myslela, či by som to vedela urobiť.

A Jana Farmanová sa odvážila (šamanka, smelá vlčica?), samozrejme, nie celkom ako Aztékovia, vyrezávajúci srdce zo živých tiel obetí… Metaforicky, ale predsa veľmi konkrétne, "akoby naozaj“, v cykle Srdcové (2011). Vidíme napríklad dve ruky trhajúce živé červené srdce napoly. Cievy červené, žily modré alebo ruka vsunutá do srdca. Alebo akvarel Rozhovor – dve oproti sebe sediace postavy, muž a žena, v strede anatomicky skoro verné srdce a dve ruky chystajúce sa TO spoločné srdce roz-trhnúť.

Sú to veľmi smelé srdce trhajúce obrazy a Farmanová tu naozaj balansuje na ostrej hrane znesiteľnosti. Obrazy zachraňujú ich strohé, skratkovité a fragmentárne zobrazenia. Veľmi konkrétne obrazy patria časti Farmanovej tvorby z rokov 2011 a 2012. Nadväzuje na tú časť tvorby, ktorá je napriek figuratívnosti hermetická, tajomná, symbolická a vzpiera sa vyčerpávajúcej interpretácii, Farmanová maľuje totálne všetkým tým, čím je. Obrazy sú zároveň duchovné, duševné a telesné. Na svojej ceste smeruje k syntéze a každý jej obraz, či už sám osebe, alebo v kontexte jej celého diela, napomáha vytváraniu plnosti, zrelosti a celistvosti.

#Jana Farmanová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk