17
JOONA VSTÚPIL DO CHATKY a prekročil priestor na odkladanie topánok. Zapraskala pod ním podlaha. V malej miestnosti sa nachádzali tri dievčatá. Najmladšie z nich mohlo mať najviac dvanásť rokov. Malo ružovú pokožku a vlasy farby medi. Sedelo na zemi, opieralo sa o stenu a sledovalo televíziu. Šepkalo si niečo samo pre seba, zrazu niekoľko ráz udrelo zátylkom do steny, zatvorilo na chvíľu oči a potom ďalej pozeralo televíziu.
Zdalo sa, že ďalšie dve dievčatá si ho vôbec nevšímajú. Sedeli na hnedej menčestrovej pohovke a listovali si v starých módnych časopisoch.
Psychologička z oblastnej nemocnice v Sundsvalle sa usadila na zem vedľa ryšavého dievčaťa.
„Ja som Lisa,“ prihovorila sa mu priateľsky. „Ako sa voláš?“
Dievča na ňu ani nepozrelo. Nerušene sledovalo reprízu seriálu Blue Water High. Televízor hral nahlas a osvetľoval miestnosť modrastou žiarou.
„Poznáš rozprávku o Palculienke?“ spýtala sa Lisa. „Často sa cítim ako ona. Malá ako palec… Ako sa cítiš ty?“
„Ako Jack Rozparovač,“ odvetilo dievča jasným hlasom, nespustilo však pohľad z obrazovky.
Joona si sadol do kresla pred televízorom. Jedno z dievčat na pohovke naňho zvedavo pozrelo, keď však pozdravil, sklopilo s úsmevom zrak. Malo silnejšiu postavu, dohryzené nechty a na sebe džínsy a čierne tričko s nápisom Razors pain you less than life. Používalo modré očné tiene a na zápästie si navlieklo trblietavú gumičku do vlasov. Druhé dievča pôsobilo staršie, malo skrátené tričko s motívom koňa, okolo krku ruženec s bielymi perlami, lakťové jamky poznačené jazvami po vpichoch. Namiesto vankúša si pod hlavu stočilo vojenskú bundu.
„Indie?“ spýtalo sa staršie dievča ticho. „Nazrela si dnu, kým prišli fízli?“
„Nepotrebujem, aby ma prenasledovali nočné mory,“ odpovedalo silnejšie dievča apaticky.
„Chúďa, malá Indie,“ podpichlo ju staršie dievča.
„Čo?“
„Ty sa akože bojíš nočných múr, keď…“
„Áno, bojím sa.“
„Aké úbohé,“ zasmialo sa staršie dievča. „Aké úbohé ego…“
„Drž hubu, Caroline,“ vykríklo ryšavé dievča.
„Mirandu zavraždili,“ pokračovala Caroline. „To je asi trochu horšie, ako…“
„Myslím si, že je iba fajn, že sme sa jej zbavili,“ skonštatovala Indie.
„Si totálne chorá,“ uškrnula sa Caroline.
„Ona bola na celej čiare chorá, spálila ma cigaretou a…“
„Prestaň tu ohovárať,“ prerušilo ju ryšavé dievča.
„Zbila ma švihadlom,“ nedala sa zastaviť Indie.
„Ty si fakt sviňa,“ vzdychla si Caroline.
„S tým nemám problém, ak ti to pomôže,“ provokovala Indie. „Je strašne smutné, že je na svete o idiota menej, ale…“
Drobné ryšavé dievča opäť udrelo hlavou o stenu a zatvorilo oči. Otvorili sa dvere a sprevádzané Gunnarssonom vošli obe chovankyne, ktoré prednedávnom utiekli.
18
JOONA SA OPREL, v tvári sa mu zračil pokoj, tmavý kabát sa otvoril a jemne sa zvlnil, jeho svalnaté telo nejavilo nijaké známky napätia, vchádzajúce dievčatá však pozoroval sivými očami, chladnými ako zamrznuté more.
Ostatné chovankyne nahlas bučali a smiali sa. Lu Chu pri chôdzi prehnane kývala bokmi a prstami ukázala znak víťazstva.
„Lesbian loser,“ vykríkla Indie.
„Mohli by sme si dať spolu sprchu,“ odpovedala jej Lu Chu.
Za dievčatami vošiel do chatky kurátor Daniel Grim. Očividne sa snažil zaujať Gunnarssonovu pozornosť.
„Chcem len, aby ste na ne nešli tak zhurta,“ povedal, a kým pokračoval, stíšil hlas. „Majú strach už len z vašej prítomnosti…“
„Nerobte si starosti,“ upokojoval ho Gunnarsson.
„Robím si starosti,“ odvetil Daniel úprimne.
„Čo?“
„Naozaj si robím starosti,“ zopakoval Daniel.
„To nie je môj problém,“ povzdychol si Gunnarsson. „Nezavadzajte a nechajte ma robiť si svoju prácu.“
Joona si všimol, že sa Daniel nestihol oholiť a tričko pod bundou mal oblečené naruby.
„Rád by som vám len vysvetlil, že… tieto dievčatá si nespájajú políciu s pocitom bezpečia.“
„Ale, áno,“ zažartovala Caroline.
„To ma teší,“ odvetil Daniel s úsmevom a otočil sa opäť na Gunnarssona. „Úplne vážne… väčšina našich chovankýň si políciu spája s najťažšími obdobiami vo svojich životoch.“
Joona postrehol, že si Daniel uvedomuje, že je v očiach polície otravný, napriek tomu sa odhodlal otvoriť ďalší problém.
„Vonku som hovoril s vedúcim o ubytovaní…“
„Jedno po druhom,“ prerušil ho Gunnarsson.
„Je to dôležité, lebo…“
„Krava,“ vyštekla Indie.
„Neposer sa,“ odvrkla Lu Chu.
„Lebo to môže byť nebezpečné,“ pokračoval Daniel. „Ubytovať tu dievčatá na noc, nie je dobrý nápad.“
„To ich máme poslať do hotela?“ spýtal sa Gunnarsson.
„Radšej mali zavraždiť teba!“ skríkla Almira na Indie a hodila do nej pohár.
Roztrieštil sa o stenu a voda s črepinami dopadli na zem. Daniel vyrazil k nim, Almira sa odvrátila, kým ich však oddelil, stihla ju Indie niekoľko ráz udrieť zovretými päsťami do chrbta.
„Okamžite prestaňte!“ okríkol ich.
„Almira je sprostá krava…“
„Upokoj sa, Indie,“ napomenul ju a zachytil jej ruku. „Už sme to predsa preberali, nie?“
„Áno,“ odvetila pokojnejšie.
„Veď si slušné dievča,“ povedal s úsmevom.
Prikývla a pustila sa spolu s Almirou do zbierania črepín zo zeme.
„Donesiem vysávač,“ vyhlásil Daniel a vyšiel von.
Zatvoril za sebou dvere, znova sa však otvorili, tak ich pribuchol, až sa replika obrazu Carla Larssona na stene zatriasla.
„Mala Miranda nejakých nepriateľov?“ spýtal sa Gunnarsson bez okolkov.
„Nie,“ odvetila Almira a zachichotala sa.
Indie pozerala úkosom na Joonu.
„Teraz počúvajte!“ prikázal Gunnarsson zvýšeným hlasom. „Budete len odpovedať na naše otázky, nijaké zbytočné táranie a krik. Nemôže to byť také ťažké, že?“
„Záleží na otázkach,“ skonštatovala Caroline.
„Ja by som si teda zakričala,“ zamrmlala Lu Chu.
„Pravda alebo odvaha?“ opýtala sa Indie a s úsmevom ukázala na Joonu.
„Pravda,“ vybral si Joona.
„Ja tu vediem výsluch,“ namietal Gunnarsson.
„Čo znamená toto?“ spýtal sa Joona a zakryl si rukami tvár.
„Čo? Neviem,“ odvetila Indie. „Vicky a Miranda to robili…“
„Ja to už nevydržím,“ prerušila ju Caroline, „nevidela si Mirandu, ležala presne tak, bolo tam toľko krvi, všade bola krv a…“
Hlas sa jej zlomil a rozplakala sa, pristúpila k nej psychologička a tlmeným hlasom ju upokojovala.
„Kto je Vicky?“ opýtal sa Joona a vstal z kresla.
„Najnovšie dievča, čo sem prišlo…“
„A kde, doriti, je?“ skočila im do reči Lu Chu.
„Ktorá je jej izba?“ spýtal sa Joona pohotovo.
„Asi zdrhla za svojím milencom,“ prezradila Tuula.
„Odkladáme si diazepam a potom spíme ako…“
„O kom tu je reč?“ opýtal sa podráždene Gunnarsson.
„O Vicky Bennetovej,“ odvetila Caroline. „Nevidela som ju celý…“
„Kde, do pekla, je?“
„Vicky má toľko loptičiek vo vzduchu,“ zasmiala sa Lu Chu.
„Vypnite telku,“ prikázal Gunnarsson nervózne. „Chcem, aby sa všetci upokojili a…“
„Nekričte,“ zvreskla Tuula a pridala zvuk.
Joona si čupol ku Caroline, zachytil jej pohľad a zahľadel sa jej vážne do očí.
„Ktorá izba patrí Vicky?“
„Posledná, úplne vzadu,“ odvetila Caroline.
Lars Kepler - Svedkyňa ohňa. Preložil Miloš Švantner, vydal Ikar.
Flora Hansenová o sebe tvrdí, že je médium, a živí sa tým, že organizuje seansy a predstiera rozhovory s mŕtvymi. Po záhadnej vražde v Birgittagardene, domove pre mládež s poruchami správania, však odrazu trpí víziami, ktoré sú až príliš reálne. Zavolá na štokholmskú políciu a ohlási neuveriteľné skutočnosti. No len jeden jediný detektív je ochotný počúvať ju – Joona Linna. Pátranie prebudí ničivé sily, tie sa neúprosne dajú do pohybu a zavedú Joonu do nebezpečného konfliktu s osobou z jeho dávnej minulosti.
Podobne ako Hypnotizér (Ikar 2010) a Zmluva podľa Paganiniho (Ikar 2011) aj krimiromán Svedkyňa ohňa vydržal celé mesiace na prvom mieste medzi najpredávanejšími knihami vo Švédsku a stal sa rovnako ako predchádzajúce Keplerove knihy medzinárodnou senzáciou.
