„Som ohromená a veľmi vďačná. Predovšetkým som rada, že získanie tejto ceny poteší tak veľa Kanaďanov. Tiež som šťastná, že to upriami viac pozornosti na kanadskú literatúru,“ uviedla Munroová. Je iba druhou Kanaďankou s Nobelovou cenou za literatúru. V roku 1976 ju získal jej krajan Saul Below.
Majsterka krátkych príbehov
„Píše najmä o ženách, o ženách rôzneho veku, od mladých dievčat až po staré ženy, o ich všednom živote a pod zdanlivo prostými príbehmi odkrýva vnútorné bohatstvo, vnútorný život. Ide o prosté príbehy, o bežné situácie, ale vždy v tom nájde to podstatné. Píše takým prirodzeným, nesentimentálnym jazykom, ktorý je mi veľmi blízky, preto sa mi to dobre prekladalo,“ povedala pre Pravdu česká prekladateľka Alena Jindrová-Špilarová. Do češtiny preložila tri Munroovej knihy, ktoré vyšli vo vydavateľstve Paseka – Už dávno ti chci něco říct a jiné povídky (česky 2003), Nepřítel, přítel, ctitel, milenec, manžel (2009) a Útěk (2011). Na slovenský preklad ešte Munroovej knihy iba čakajú.
Stránka Nobelovej ceny uviedla iba krátke zdôvodnenie, prečo voľba padla na Munroovú. Jednou vetou ju označila za majsterku súčasnej poviedky. „Alice Munroová je známa najmä ako poviedkárka, prináša toľko hĺbky, múdrosti a precíznosti do každého príbehu, ako mnohí románopisci vkladajú do svojich diel celý život. Čítať diela Alice Munroovej znamená priučiť sa vždy niečomu novému, o čom ste predtým nepremýšľali,“ napísala pred štyrmi rokmi porota ďalšej prestížnej literárnej ceny – Man Booker Prize International o tom, prečo cenu udelila práve Munroovej.
„Poviedky sú vrcholnou literatúrou. Sama ich považujem za oveľa hodnotnejšiu a náročnejšiu literatúru ako rozvláčne romány. Každý príbeh z tých jej poviedok, každá situácia alebo epizóda, by sa dala rozviesť ako román, ale ona to dokáže sústrediť práve do takých krátkych postrehov. Myslím si, že napísať dobrú poviedku je ešte náročnejšie ako napísať román,“ povedala Jindrová-Špilarová.
Kanadský Čechov
Alice Munroová študovala žurnalistiku a angličtinu na University of Western Ontario, ale štúdium zanechala, keď sa v roku 1951 vydala za svojho prvého manžela Jamesa Munroa. Spolu s ním sa usadila vo Victorii – hlavnom meste kanadskej provincie Britská Kolumbia. Tu si otvorili kníhkupectvo.
Munroová začala s písaním už ako tínedžerka. Od 50 rokov minulého storočia publikovala v rôznych časopisoch, svoju prvú knihu však vydala až keď mala takmer 40 rokov, v roku 1968. Išlo o zbierku poviedok Dance of the Happy Shades. Zožala úspech a debut dokonca získal Governor General's Literery Award, jedno z najprestížnejších kanadských ocenení za literatúru. Munroovú zvyknú niektorí kritici nazývať aj kanadským Čechovom. V recenzii jej knihy Už dávno ti chci něco říct a jiné povídky v časopise Respekt ju aj Jan Rejžek označil za „veľkú spisovateľku čechovovského formátu, ktorej príbehy uviaznu v pamäti ako trieska v palci.“ Alena Jindrová-Špilarová, ktorá knihu preložila, tvrdí, že nevie, či je pomenovanie kanadský Čechov priliehavé. „Munroová je dosť osobitou autorkou,“ povedala Pravde.
„Munroová je uznávaná za svoj vycibrený rozprávačský štýl, pre ktorý je charakteristická čírosť a psychologický realizmus. Jej príbehy sa často odohrávajú v prostredí malomesta, v ktorom zápas o sociálne prijateľnú existenciu často vyústi do napätých vzťahov a morálnych konfliktov – problémy pramenia v generačných rozdieloch a životných ambícií, ktoré si odporujú. Jej texty často zobrazujú každodenné, ale rozhodujúce udalosti,“ píše sa na stránkach Nobelovej ceny za literatúru.
Končí s písaním?
Zatiaľ poslednou knihou, ktorá Munroovej vyšla v češtine, je Příliš mnoho štěstí (2013) z vydavateľstva Paseka. V angličtine jej naposledy vyšla sčasti autobiografická zbierka Dear Life. „Nie sú to krátke príbehy, ktoré by ste mohli prečítať rýchlo, bezprostredne po sebe, rovnako ako by ste zrejme takto nečítali 14 románov. Každý z tých príbehov potrebuje čas, aby sa vám usadil v mysli,“ napísal v recenzii na knihu britský denník The Guardian.
Podľa Munroovej bude táto zbierka jej poslednou. Hoci vyjadrenia o tom, že možno skončí s písaním, poskytla už v minulosti, teraz tvrdí, že to myslí vážne. „Môžete sa staviť!“ citoval ju v lete denník New York Times. „Nie je to tým, že by som nemilovala písanie, ale myslím si, že časom sa dostanete do fázy, keď akosi začnete uvažovať o živote inak. A zrejme, keď ste v mojom veku, už nechcete byť sama až toľko, ako musí byť sám spisovateľ,“ povedala kanadským médiám. A fanúšikom, ktorých jej rozhodnutie mohlo sklamať, odkázala: „Povedzte im, aby si opäť prečítali moje staršie knihy. Je ich dosť.“
Munroová oslávila v júli 82 rokov. Najstaršou držiteľkou Nobelovej ceny za literatúru je Doris Lessingová, ktorá ju získala v roku 2007 ako 88-ročná.
