Rozprávanie Rebeky Alexy je šokujúce a bolestivé ako hlboká rana. Skrýva sebazničujúcu úprimnosť, predvádza šialený kolotoč s alkoholom, z ktorého sa krúti hlava a všetky vnútornosti. Taká je spoveď autorky, ktorá chce svojím príbehom varovať, vystríhať, ale aj upozorniť.
Foto: Tatran
Začalo sa to nevinne. Starý otec pri stáčaní vína ponúkne svoju šesťročnú vnučku a jej víno zachutí až tak, že sama začne chodiť do pivnice a popíjať. Neskôr kradne peniaze z prosperujúceho novinového stánku svojej rodiny, aby mala na alkohol nielen pre seba, ale aj pre svojich priateľov. V skutočnosti si ich kupuje. Ale otcovu lásku si kúpiť nedokáže, a to je v čase dospievania jej najväčšia trauma. Alkohol a pocit menejcennosti urobia svoje – musí odísť z umeleckej školy v Bratislave – ďalšie neodpustiteľné zlyhanie v očiach jej otca. Z času na čas sa vzchopí, ale život jej preteká pomedzi prsty a dolu hrdlom, kým nepríde záchranné lano – protialkoholické liečenie.
Rebeka si za svoj krátky život zničila nielen zdravie, ale aj psychiku – trpí maniodepresiou, ktorá jej bráni natrvalo sa zamestnať. Ale postretlo ju aj veľké šťastie, milujúca matka a priateľ ju neopustili ani v najťažších chvíľach.
Do pekla a späť približuje život tínedžerky – alkoholičky , ktorá sa osamotená zmieta v problémoch a pochybných vzťahoch a priateľstvách, čo ju ťahajú na samé dno. Prežije psychickú a fyzickú deštrukciu, ale nakoniec nájde silu, aby si povedala dosť a začala si vážiť samu seba. Plánované výstavy Rebekiných obrazov prinášajú šťastie a radosť do jej života.
