Súčasťou publikácie o divadelnom živote v Košiciach sa stala chronológia uvádzania hier Williama Shakespeara od roku 1781–833 najprv v nemeckej, neskôr v maďarskej, českej a slovenskej reči. Popri shakesperovskej divadelnej tradícii v Košiciach sa rekapitulujú aj edície a inscenácie diel J. P. Molièra. Príslušná literatúra a editované zdroje tvoria záverečnú časť textovej časti. Príloha pod názvom Dokumenty a fotografie umožňuje nahliadnuť do archiválií a na stránky dobovej tlače, ktoré sú uložené v domácich a zahraničných archívoch. Publikácia na 870 stranách predstavuje prvé syntetické dejiny divadla v meste v súvislostiach s udalosťami, ktoré zodpovedajú vývojovej logike politických a spoločenských premien mesta na pozadí toho, čím a ako žil i čo tvoril okolitý svet.
Foto: Equilibria
Publikácia sa stala kronikou pohybov v dejinách kultúry mesta, pritom od stredoveku rekonštruuje jej pôsobenie aj v kultúrnych centrách za hranicami Rakúsko-Uhorska. Súčasne archivuje v pamäti mesta jeho významnú multikultúrnu minulosť. Autor súbežne s divadelným životom zaznamenal aktuálne dejinné udalosti v medzinárodnom kontexte. Dejiny divadla a divadelného života sú v publikácii komponované do piatich chronologických častí. Každý kalendárny segment uvádza autor pôvodnou historickou štúdiou.
Úvodná kapitola informuje o začiatkoch divadelných prejavov v nemeckom jazyku od roku 1557 po rok 1816, vtedy začínajú dejiny divadelných predstavení v maďarskom jazyku. Nasledujúca kapitola sa sústredila na maďarské divadlo v prerušovaných cykloch, keď do roku 1836 v meste hrali výlučne len nemecké divadelné spoločnosti alebo sa striedali s maďarskými. Sto rokov maďarského divadla trvalo do r. 1918. V rokoch 1919 – 1938 sa vystriedali v miestnom divadle spoločnosti troch národných divadelných kultúr. V priamom kontakte s vyše storočnou tradíciou profesionálneho českého divadla sa začalo formovať slovenské profesionálne divadlo.
