17. APRÍLA 1961
WASHINGTON, D. C./ZÁTOKA SVÍŇ, KUBA
9.40 H.
John F. Kennedy si podvedome zapína gombíky saka. Prezidentský vrtuľník Marine One, v ktorom sa vezie, práve bliká pred pristátím na Južnom trávniku Bieleho domu. Prezident sa vracia z Glen Ora, 160-hektárovej vidieckej usadlosti vo Virgínii, ktorú si prenajala jeho rodina (v zozname kódových názvov Tajnej služby figuruje ako Chateau). Počas tohto víkendu si ani trochu neoddýchol.
Prezidentovi záleží na jeho výzore a dnes sa ešte najmenej trikrát prezlečie, čo v každom prípade bude znamenať inú čerstvo naškrobenú košeľu, novú viazanku a jeden z oblekov, ktoré si dáva špeciálne šiť v poprednej konfekčnej firme Brooks Brothers. Nosí výhradne čiernosivé alebo tmavomodré saká. Kennedyho posadnutosť vlastným zovňajškom však nie je otázkou márnomyseľnosti. Je za tým skôr jeho špecifická osobnostná črta – proste necíti sa dobre, ak má pridlho na sebe ten istý oblek. Jeho dlhoročného komorníka Georgea Thomasa toto ustavičné prezliekanie neraz privádza na pokraj zúfalstva.
Teraz sa však Kennedy vôbec nesústreďuje na svoj výzor, aj keď si ako vždy rukou prechádza po temene hlavy, aby každý vlások bol tam, kde má byť. Skrátka, zvyk je železná košeľa.
Kennedyho momentálne trápi Kuba. Zhruba dvetisíc kilometrov na juh od Washingtonu sa schyľuje k bitke. Kennedy povolil utajený vpád do tejto ostrovnej krajiny a vyslal 1400 proticastrovských emigrantov na bojovú misiu, ktorú medzinárodné právo nedovoľuje vykonať priamo americkým vojskám. Cieľom bojovníkov za slobodu nie je nič menej ako zvrhnutie kubánskej vlády. Prípravy na túto akciu sa začali dávno predtým než Kennedyho zvolili za prezidenta. Ústredná spravodajská služba (CIA) aj Spojený výbor náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl jednostaj ubezpečujú prezidenta, že sa to vydarí. Avšak konečný súhlas na túto akciu vydal Kennedy a ak to dopadne zle, budú obviňovať jeho.
Vrtuľník UH-34 dosadá na kovové dosky, ktoré položili na Južný trávnik špeciálne na to, aby slúžili ako pristávacia plocha, Kennedy hlavou dopredu vychádza z jeho dverí a vystupuje na čerstvú jarnú trávu. Prezident vyzerá pokojne, ako by sa nič nedialo, no v žalúdku má revolúciu. Stres, ktorý prežíval celý víkend v súvislosti s poslednými úpravami plánu na riskantný útok, mu spôsobuje silnú hnačku spojenú s vysiľujúcou infekciou močového traktu. Na zmiernenie útrap mu lekár predpísal penicilínové injekcie a tekutú diétu. Aj tak sa však cíti mizerne. Nech však veci v tejto chvíli vyzerajú akokoľvek zle, prezident vie, že jeho pondelok môže byť ešte oveľa horší.
Prezident si zámerne volí cestu idylickou Ružovou záhradou; v tom istom čase kubánski emigranti, príslušníci Útočnej brigády 2506, ležia prikovaní k piesku odľahlej kubánskej pláže a hrozí im vážne nebezpečenstvo.
Ten výbežok Karibského mora do kubánskej pevniny prejde do histórie pod potupným názvom Zátoka svíň.
Vchodom z Ružovej záhrady vstupuje John F. Kennedy do Oválnej pracovne, v ktorej ho víta šedivý koberec a bledožlté steny. V zime, keď na stromoch niet lístia, vidno cez vysoké okná za Kennedyho pracovným stolom washingtonský National Mall. V opačnom smere by sa Kennedymu ukázal Lincolnov pamätník – keby mu ho nezakrývala stará budova Úradu vlády. Kennedy si však ani nesadá, ani sa nepozerá ta, kde by mohol uvidieť pána Lincolna.
Vývoj na Kube ho priveľmi znepokojuje na to, aby si sadal.
▪ ▪ ▪
Uplynulý týždeň nebol pre Spojené štáty dobrý. Dvanásteho apríla Sovieti prekvapili svet tým, že vypustili do vesmíru prvého človeka, a tak definitívne dokázali, že majú rakety schopné dopraviť jadrové hlavice aj na územie USA. Studená vojna, ktorá medzi týmito dvoma krajinami zúri už vyše desaťročia, sa začína nakláňať v prospech ZSSR. Veľa ľudí vo Washingtone je presvedčených, že pád prosovietskeho Castra by významne prispel k obnoveniu rovnováhy síl.
Keď Kennedy schvaľoval inváziu, vedel, že ho americký ľud podporí. V Spojených štátoch vládne veľký strach zo šírenia komunizmu do celého sveta. Čokoľvek sa urobí na jeho zastavenie, vyvolá potlesk. Vpád do inej krajiny síce predstavuje veľké diplomatické riziko, po prvých mesiacoch svojej vlády však jeho popularita doma dosahuje až 78 percent, čo je značný politický kapitál. Noviny a časopisy vynášajú mladého prezidenta do neba a prisudzujú mu „vševedúcnosť“ a „všemohúcnosť“.
Ale nijaký človek nie je vševediaci a dokonca ani moc prezidenta Spojených štátov nie je neobmedzená. Kennedy si už čoskoro vytvorí ten druh zaprisahaných nepriateľov, aký sa často zvykne vyrojiť po nejakej kolosálnej chybe. Keď zmĺknu zbrane v Zátoke svíň, ich rady už nebudú zahŕňať len Castra, ale aj jedného z najvyšších úradníkov americkej vlády – prefíkaného riaditeľa CIA Allena Dullesa.
▪ ▪ ▪
V Oválnej pracovni víta Kennedyho Kenny O’Donnell a náhlivo ho informuje o jeho dennom programe. Potom prezident vychádza z Oválnej pracovne ďalšími z jej štyroch dverí, míňa pracovný stôl svojej vernej osobnej sekretárky Evelyn Lincolnovej a vstupuje do miestnosti kabinetu, kde ho čaká minister zahraničných vecí Dean Rusk.
Rusk je brilantný chlapík, ktorý vyštudoval Oxford ako rhodesovský štipendista a za druhej svetovej vojny bol dôstojníkom americkej armády vo funkcii náčelníka vojenského plánovania na jej čínsko-barmsko-indickom bojisku, kde organizoval tajné akcie veľmi podobné terajšej Zátoke svíň. Tento rodák z Georgie bol účastníkom mnohých plánovacích schôdzí, ktoré viedli k rozhodnutiu o víkendovej invázii. Nebol však prvým Kennedyho kandidátom na ministra zahraničných vecí a ani po troch mesiacoch od jeho vymenovania sa vzťahy medzi ním a jeho šéfom neustálili; iba obozretne formuluje svoje názory. V čase, keď Kennedy zúfalo potreboval spoľahlivú radu, Rusk sa mu nezveril so svojimi odbornými pochybnosťami o akcii v Zátoke svíň vrátane svojho presvedčenia, „že táto chabá brigáda kubánskych emigrantov má šancu na úspech na úrovni snehovej gule v horúcom pekle“.
Ruskova neochota otvorene a poctivo poradiť prezidentovi je však momentálne najmenším spomedzi prezidentových problémov. Zdá sa, že nik sa ním nechce úprimne porozprávať. Vo chvíli, keď očakáva správy z bojiska, túži mať pri sebe niekoho, od koho bude počuť neskreslenú pravdu.
Prezident pociťuje hrozbu krízy, dvíha telefón a vytáča číslo.
▪ ▪ ▪
Kuba. Americkí boháči si svojho času urobili z tohto sparného a rumom presiaknutého raja svoje obľúbené tropické zábavné stredisko. Biele piesčité pláže tejto krajiny sú rozkošné a kasína legendárne. Ernest Hemingway opísal mnohé pôvaby Kuby a potom sa do sýtosti uvoľňoval pri svojho obľúbenom daiquirí. Bossovia amerického organizovaného zločinu ako Meyer Lansky a Lucky Luciano sa v kubánskej metropole Havane cítili rovnako doma ako v New Yorku. A americké spoločnosti celé desaťročia využívali výhody kubánskeho podnebia a s pomocou tamojších skrz naskrz skorumpovaných vlád si budovali obrovské plantáže cukrovej trstiny, ropné polia a dobytkárske ranče.
Je fakt, že od toho dramatického momentu roku 1898, keď budúci americký prezident Theodore Roosevelt a na čele dobrovoľníckeho jazdeckého pluku Rough Riders („drsní jazdci“) dobyl návršie San Juan s cieľom oslobodiť Kubu od Španielov, boli kubánsko-americké vzťahy prevažne pokojné, bez napätia – možno povedať, že hladké.
Až do roku 1959.
Za vlády proamerického generála Fulgencia Batistu dosiahla korupcia dovtedy nevídaný vrchol a Kubánci sa proti nej vzbúrili. Po štyroch rokoch bojov partizánske vojsko 32-ročného nemanželského syna bohatého kubánskeho farmára Fidela Castra vstúpilo do Havany a zvrhlo Batistov režim. (Sám Batista zomrel v portugalskom exile na srdcový infarkt, dva dni predtým, než Castrom vyslaná skupina zabijakov stihla dovŕšiť svoju úlohu.) Spojené štáty zareagovali na Batistov pád oficiálnym uznaním novej vlády.
Bill O'Reilly, Martin Dugard - Atentát na Kennedyho
V januári 1961, počas eskalujúcej studenej vojny, skladá v Bielom dome prezidentskú prísahu John Fitzgerald Kennedy. Napriek osobným a politickým prešľapom Kennedyho popularita narastá. Postupne sa však rozširuje aj okruh prezidentových nepriateľov. V novembri 1963, počas svojej kampane za znovuzvolenie, sa JFK stáva obeťou streľby a Amerika je v šoku. Kým Jackie a národ smútia, začína sa hon na páchateľov. Známy moderátor televíznej diskusnej relácie The O'Reilly Factor pútavým spôsobom prezentuje podrobnosti brutálnej vraždy Johna Fitzgeralda Kennedyho i fakt, že séria výstrelov z pušky v jedno dallaské popoludnie nemala za následok len smrť milovaného človeka, ale aj osudové rozštiepenie americkej verejnosti.
