„Aj keď dnešné deti sú možno oproti nám alebo našim rodičom vyspelejšie, drzejšie, technicky zdatnejšie, myslím si, že základ ostáva v každej dobe rovnaký: túžia po láske, po priateľstve, po ocenení. Sú zvedavé, chcú, aby ich dospelí brali vážne. Zaujímavé je, že zároveň sa pre ne stáva realita dnešných dní pomaly prirodzenou – rozpadávajú sa síce mnohé rodiny, deti sa musia naučiť žiť v ,patchworkových rodinách‘, teda rodinách vyskladaných z nevlastných otcov, mám, sestier, bratov, dedkov, babiek, ale už to je pre ne celkom bežné.“
Stalo sa tak aj malej Kláre, ale ani ona neberie osud tragicky: „Kláre som nadelila ocka, ktorého síce opustila manželka, zostal s malým bábätkom, ale zvláda to s noblesou. Kláre tvrdí, že nemohli ísť s mamičkou do Afriky, kde pracuje ako doktorka, lebo Klára bola príliš malá na dlhú cestu a ocko sa bál hadov a škorpiónov.“ Klára teda prijíma aj to, že má dve mamy – čo nemá len tak hocikto. Príbeh je písaný veselo a odľahčene a dnešné deti ho prijímajú ako normálny, lebo v takej realite žijú.
A ako vzniklo pokračovanie príbehov Kláry? Bol to už pôvodný úmysel, alebo sa ukázalo, že príbeh má kam narastať? „Pôvodne som začala písať príbeh O dievčatku, ktoré sa bálo spať samo. Hoci som stále rozprávala o tom, že chcem písať pre deti, dosť dlho som na to zbierala odvahu. Až jedného dňa vyšla výzva práve z Pravdy, či nenapíšem rozprávku. Súhlasila som, že to skúsim, ale nakoniec sa z toho vyvinul reálny príbeh. Keď som ho prečítala mojim deťom, okamžite sa dožadovali ďalších informácií a riešili, čo by Klára mala robiť. A tak som ten príbeh rozpísala do knižky Klára a mátohy. No a keď som chodila na besedy s touto knihou, tak som stále dostávala otázky od detí – a čo bolo ďalej? Na ich popud som sama začala premýšľať – ako sa darí Kláre? Čo prežíva po narodení nevlastnej sestričky? A napísala som druhý diel – Klára a iglu.“
Iglu v názve znie exoticky – kde sa vzalo to slovo? "Priznávam, že názov bol tak trochu z núdze cnosť – kniha sa pôvodne mala volať Klára a snehový domček, ale názov bol príliš dlhý a spolu s mojim dlhým menom sa nezmestil na chrbát knihy. Ale inak sa exotiky v textoch nebojím, aj keď iglu ako také mi nepríde výnimočné, aspoň v našej rodine. Od detstva som sa pokúšala stavať iglu a napríklad minulý rok som spolu s mojimi deťmi postavila také veľké iglu, že sme sa doň zmestili celá rodina a vydržalo viac ako mesiac. Ak by chcel niekto návod, nech napíše do redakcie.
V skutočnosti je však iglu symbolom – Klára sa cíti po narodení nevlastnej sestričky trochu odstrčená, tak si so svojím najlepším kamarátom vybudujú alternatívny domov iglu, keďže konečne napadlo veľa snehu. Dokonca usporiadajú aj pravú eskimácku svadbu, na ktorej podávajú surovú rybu. A udeje sa toho ešte viac – stratí sa psík, vďaka ktorému už Klára spáva sama, dedko sa ocitne v nemocnici, a jej o tom nikto nepovie, a všeličo iné. A nakoniec všetko dobre dopadne, dedka pustia z nemocnice a všetci sa stretnú pod vianočným stromčekom."
