Kniha týždňa: Barok, ako sme ho dosiaľ nevideli

Slovenský spisovateľ Ján Johanides, veľký milovník výtvarného umenia a autor tých najbarokovejších viet v našej literatúre, rád používal slovné spojenie „vidieť presne“. Používal ho síce metaforicky a v zmysle „videnia do duše“, ale v prípade úchvatnej publikácie Baroko, ktorá sa venuje azda najozdobnejšiemu a najrobustnejšiemu umeleckému smeru, sa dá hovoriť aj o presnom videní v zmysle doslovnom. (Kniha vychádza v českom jazyku, v ktorom sa barok označuje ako baroko, čo predosiela už jej titul.). To, čo autori knihy ponúkli, sú totiž v prvom rade úchvatné pohľady na barokovú architektúru, skulptúry, obrazy, interiéry, dizajnové drobnosti či záhrady.

27.12.2013 05:00
web BAROKO Foto:
Rolf Toman, Achim Bednorz, Barbara Borngässerová: Baroko
debata

Fotografická dokonalosť, naozaj presné videnie toho, čo si často návštevník na konkrétnych miestach asi ani nemôže a nedokáže všimnúť, dopĺňa príjemný, esejistický text, ktorý nie je vyčerpávajúcim suchým sprievodcom, ale empatickým premýšľaním nad zmyslom – umenia i nášho bytia. Hoci by sa Baroko dalo považovať na prvý pohľad viac za knihu o dokonalosti dnešnej fotografie a jej digitálneho spracovania než historickú príručku mapujúcu vznik, vývoj a premeny barokového umenia, text Barbary Borngässerovej nie je iba výplňou medzi fotografiami, ale plnohodnotoným sprievodcom.

Theatrum mundi

Barokové umenie – to nie je len prezdobená Bazilika sv. Petra vo Vatikáne či zámok vo Versailles. Je to príbeh, vzrušenie, extáza, vášeň i obava z večnosti jedinej istoty: smrti. Barok je divadelný, je to hra sveta, v ktorej sme každý hercom, ale zároveň len zrnkom prachu. Barok je pompézny, ale aj asketický, vyjadruje okázalosť moci, ale aj našu bezmocnosť vo chvíľach, keď pápež a žobrák stoja na prahu konca. Bujará oslava života je zároveň pokornou cestou k smrti.

Práve takáto rozporuplnosť medzi divokosťou vášne a absolutóriom smrti sprevádza barok počas dvoch storočí jeho vrcholného obdobia. Autori knihy sa rozhodli zmapovať podoby tohto štýlu na rôznych úrovniach a v rôznych umeleckých formách, aby ukázali, že tá prvotná baroková ozdobnosť a vizuálna márnomyseľná nekonečnosť je často výrazom strachu, obáv a vedomia konečnosti.

Barokový človek prežíval svoj svet ako veľké divadlo, theatrum mundi, či už stál pred oltárom, v knižnici, v tajomnej záhrade, alebo sa pozeral na ľúbivé pastierske výjavy. Kniha túto divadelnosť sveta odkrýva v detailoch, ukazuje, čo všetko dokázali zapísať doboví umelci do svojich úžasných diel.

Pod lupou fotografa

Knihy ako Baroko či predchádzajúca opulentná obrazová hostina rovnakého tímu vedeného editorom Rolfom Tomanom a fotografom Achimom Bednorzom Ars Sacra sú dielami, v ktorých sa ukazuje špičková technologická a remeselne dokonalá práca súčasnej fotografie. Objekty, budovy, umelecké diela, interiéry i exteriéry nie sú fotografované v prvom rade dokumentárne, ale najmä s dôrazom na efektnú výpoveď, ktorú chce kniha čitateľovi sprostredkovať. Často sa odhaľujú detaily, ktoré pri bežnom pohľade zostávajú „neviditeľné“. Fotograf sa tak vlastne stáva lupou, ktorá nám približuje priestor, odhaľuje v ňom nádherné detaily a ukazuje nesmierne emotívny príbeh skrytý hoci v záhyboch šiat mramorových sôch vo výškach, kam nám často oči ani nedovidia.

Veľkoformátové fotografie v knihe vznikali neraz ako výsledok spojenia viacerých fotografií (čo si, prirodzene, čitateľ ani nevšimne), s cieľom vybudovať emocionálne silné rozprávanie o umeleckom smerovaní, o vášni, o kráse. Dostávame sa do bezprostredného kontaktu s umeleckým dielom, sme mu bližšie, než ako sa dokážeme dostať pri priamej návšteve daného miesta. Kniha sama sa tak vlastne stáva umeleckým dielom, ktoré sprostredkuje barokové poklady tak, aby pôsobili ako výnimočné vizuálne potešenie.

Umenie pre radosť

Kniha Baroko je ďalším sklíčkom z bohatej mozaiky súčasných publikácií o umení, ktoré potvrdzujú premenu nášho vnímania umenia. Od akademického a neraz encyklopedického kunsthistorizmu, ktorý sa často uzatváral pred laickou verejnosťou či sledoval úzke kontúry a jedinečné momenty sochárstva, maliarstva či sakrálnej a svetskej architektúry, sa presúvame k sledovaniu období ako celku v medzinárodnom kontexte. Neznamená to, že by sa z knihy strácala fundovanosť a odbornosť. Práve naopak, výber a ponuka faktov svedčia o obrovskom množstve preštudovaných podkladov, no veda tu nie je zaťažujúca a dominantná črta.

Dôležité je, aby sa čitateľ dozvedel, ale zároveň aby neprestal vnímať text ako súčasť vzrušujúcej hostiny. Akademická strohosť a bezhraničný pozitivizmus by knihe nepomohli. Na druhej strane, ak by autori chceli byť encyklopedicky dôslední a robiť dokonalý popis barokového umenia, zahltili by nás takým množstvom faktov, že by sme sa jednoducho čítania vzdali. V tomto prípade to tak nie je, dostávame to najlepšie, navyše citlivo pripravené.

Prvé globálne umenie

Publikácia sleduje svetské i sakrálne stavby, záhrady aj dizajnové „drobnosti pre potešenie“, maľby aj knižnice, aby v rôznom – každodennom i výnimočnom – nachádzala ducha barokovej doby. V tomto smere je opulentná obraznosť knihy úžasná, keď objavuje práve v jednotlivostiach mnohé spoločné črty a predstavuje tak barok ako významné a veľmi koherentné obdobie. Autorka textu nezabúda pri jednotlivých častiach zdôrazniť práve ten existenciálny pocit nestálosti a konečnosti nášho bytia, vyjadrený rovnako v dramatických pózach smrtiek na náhrobných kameňoch, ako v nebeských perspektívnych klenbách v barokových budovách či v pantha rei princípoch fontán v centre večného mesta Ríma alebo v najväčšom a najhonosnejšom barokovom zámockom komplexe vo Versailles.

Barokový štýl pritom môžeme považovať za významne globálny prvok, pretože barokovosť zasiahla celú Európu a dokonca významné barokové stavby sa dajú nájsť aj v Latinskej Amerike. A poctit márnosti nás sprevádza stále.

Baroková kniha

Temer 600 strán, fotografie veľkého formátu, ručná väzba – to všetko robí z tejto knihy príjemný kultúrny zážitok. Nepochybne, nie je to kniha, ktorú si vezmete do postele, jej váha siedmich kíl si vyžaduje stôl. Ale hostina, ktorú čitateľovi ponúka, je vskutku baroková. Navyše nás autori vedú k čítaniu a porozumeniu barokového umenia ako rétorického gesta, ako príbehu, v ktorom je určitý poriadok, usporiadanie sveta, v ktorom je človek súčasťou akéhosi vyššieho princípu. Nerozumie mu síce, ale je ním fascinovaný.

Tajomstvo života a najmä smrti však neznamená skepsu, lež oslavu toho, že sa nám podarilo byť vedomou súčasťou tohto tajomstva.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Baroko #Rolf Toman #Achim Bednorz #Barbara Borngässerová