Foto: MilaniuM
Autor sa opiera o realitu, ale ozvláštňuje ju prvkami absurdity, záhady či iracionality. V prózach sa odzrkadľujú aj politicko-spoločenské pomery a premeny Slovenska, konkrétne 50. roky 20. storočia s ich atmosférou zastrašovania ľudí, obdobie tzv. normalizácie po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968, ale aj negatíva „novej éry“ – obdobia po nežnej revolúcii. Niektoré poviedky obnažujú bezmoscnosť postáv voči vonkajším okolnostiam, v iných sa protagonisti – milovníci kníh, spisovatelia, stredoškolskí profesori – proti týmto okolnostiam búria; ich malé vzbury síce nedokážu nič podstatné zmeiť, ale majú veľký význam pre zachovanie ich identity a dôstojnosti.
Narodil sa 13. novembra 1953 v Bratislave. V rokoch 1972 – 1977 študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave odbor slovenský jazyk – bulharský jazyk. Od roku 1978 pracuje s prestávkami na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre ako vedecký a pedagogický pracovník v odboroch teória literatúry, slovenská literatúra 20. storočia, bulharský jazyk a literatúra. V rokoch 1982 – 1985 pôsobil ako lektor slovenského jazyka na Univerzite Klimenta Ochridského v Sofii (Bulharsko), v rokoch 1987 – 1994 ako redaktor literárnokritického mesačníka Romboid. Neskôr prácu redaktora, v rokoch 1996 – 1999 aj šéfredaktora tohto časopisu vykonával paralelne s prácou vysokoškolského pedagóga v Nitre. Od roku 1991 vyučuje aj dejiny bulharskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
