Rodinné príbehy majú čitatelia radi, lebo práve táto pôda je sľubným priestorom na jemný a láskavý humor. Denisin príbeh – autorka je ešte len študentka (podobne ako ďalšia mladučká autorka Kamila Šebestová študuje na evanjelickom lýceu) a knižku napísala už dávnejšie, teda vlastne ešte v detskom veku. Mala vraj iba dvanásť rokov.
Takéto knižky sú skôr raritou a čitatelia ich berú do rúk so špecifickým očakávaním, ako si taká neskúsená autorka poradí s celkovou stavbou textu, s postavami, s gradovaním príbehu a vôbec – čo vie o živote. Autorka tejto knižky začína rozprávanie na pohrebe, teda v dostatočne dramatickej situácii, ale hneď naznačí, že nepôjde o trúchlohru, ale, naopak – bude veselo. Cez autorkin monológ – knižka je napísaná v ich forme – sa dostáva čitateľ do jej intímneho sveta. Je to domácnosť, kde žije mama, otec a dvaja súrodenci. O súrodencov sa – ako najstaršia z detí – musí starať a dosť ju to otravuje. Kritická je voči rodičom, ktorí sú svojrázne osobnosti, a teda aj vďačný námet pre písanie. K rodine patrí aj babka, mimochodom, výborne vykreslená.
Stelesňuje nový typ mladistvých babiek, ktoré sú aktívne, komunikatívne a nápadne sa maľujú. Všetky postavy, hoci ich autorka nešetrí, vyvolávajú sympatie, a to už je potvrdenie talentu. Denisa Dobrovodová začína rozprávanie rozsiahlou expozíciou, v ktorej zaujímavým pozvoľným spôsobom predstavuje svojich blízkych, naznačuje svoje názory, spomína rôzne epizódy a cituje výroky. Nie je to nudné, ale až asi v polovici sa začne dej posúvať a naberať na obrátkach.
Rodina sa vyberie na dovolenku k moru a tam sa vynoria nové postavy, nové podnety, príbeh sa košatí, aktivizuje a dokonca sa vytvorí láska a trojuholník. Po pomalom tempe prvej časti sa dej začína možno až príliš komplikovať a náhlivo vysvetľovať. Autorka sa však drží na určitej úrovni a neskĺzne do sentimentu či banality, hoci jej to miestami hrozí. Úskalia vyváži humor a veľmi úprimný cit, ktorý je obsiahnutý v texte. Je to napokon krásne vyznanie rodine ako takej a šťastiu, ktoré je schopná človeku priniesť.
Čitateľ týchto riadkov iste spozornie, keď prezradím, že autorkou tejto knižky je dcéra známeho a úspešného spisovateľa Ľuba Dobrovodu. Môžeme predpokladať, že bol inšpiráciou pre postavu otca a – dopadlo to dobre! Najlepšie tam, kde zabojovala jeho „zbraňou“ – mierne škodoradostným humorom (scéna v lietadle).
Celkovo možno povedať, že Denisa Dobrovodová napísala knižku, ktorá je nevinnou prvotinou, ale s prísľubom toho, že vykročí svojou vlastnou cestou a svoje schopnosti naplní životnou skúsenosťou. Má v sebe vnímavosť, láskavosť a akúsi múdru zodpovednosť staršej sestry – to je jedna z postáv knihy, čo môže jej budúcim textom dodať grády a pomôcť nájsť silnú tému – už na nebezpečnejšom území, mimo rodiny, v ktorej to klape.
