Príbeh sa začína v krásnej dobe začiatku 20. storočia, keď sa mladý Vermeulen zoznamuje so starším učiteľom a jeho rodinou, a končí sa roku 1921 Diepenbrockovou smrťou. Sledujeme vznik a realizáciu jednotlivých diel obidvoch autorov, muzikantského hľadania reflektujúceho spočiatku šťastnú a neskôr dusivú atmosféru Európy prvej svetovej vojny.
Foto: Slovart
Zmeny paradigmy myslenia neskorého hudobného impresionizmu oproti nástupu nepokojnej moderny sprevádzajú ľúbostné príbehy, ktoré sa preplietajú nečakane a vášnivo. Sme v Holandsku, krajine nábožensky i vzťahovo liberálnejšej, medzi ľuďmi, ktorí žijú, dýchajú, túžia, veria, bojujú. A názov Veľké mlčanie odkazuje na Nietzscheho priam nihilistický pocit doby, v ktorej nemožno nič zmysluplné povedať.
Menkveldov román plynie spočiatku ako Diepenbrockova hudba. Je pokojný, i keď s temnými tónmi, vášnivý, pripomínajúci secesne ozdobnú hudbu jeho diela Marsyas. Hra sychravej holandskej prírody, vlhké amsterdamské uličky, strojenosť mondénnej koncertnej spoločnosti i naťahovačky vplyvných osobností klasickej hudby okolo repertoáru kráľovského orchestra Concertgebouw, prvého symfonického telesa krajiny, vytvárajú harmonickú atmosféru. Sám Diepenbrock v tom čase prežíva romantickú tajnú lásku k mladej žiačke a obdivovateľke, ktorú – neúspešne – tají pred vlastnou rodinou.
Kritický hlas mladého novinára s túžbou stať sa skladateľom Matthijsa Vermuelena prináša do týchto lenivých vôd prvky radikálneho moderného pohľadu. Postupne sa mení aj atmosféra a dynamika románu. Cítiť rastúce napätie, zmeny rytmu, deštruuje sa aj krajina za oknami.
Udalosti, ktoré akoby odrážali prvé Vermuelenove diela, sú fatálnejšie, rýchlejšie, polymelodické až atonálne. Rinčanie zbraní (Vermeulen pôsobil aj ako vojnový korešpondent) vnáša do románu kakofóniu, v ktorej sa rozvíja zúfalá láska Diepenbrockovej manželky a o dvadsať rokov mladšieho Vermeulena. Vzťahy sa menia, prichádza nová, moderná a liberálnejšia doba.
Menkveldov román si zaslúži čítanie s hudbou, ktorá dotvára zmysel textu. Jeho opisy hudobnej atmosféry doložené citátmi dobovej tlače sú zároveň aj úchvatnou ukážkou publicistiky, ktorá dnes už nejestvuje. Písanie o vášňach, emóciách, posolstvách ukrytých v symfonických skladbách a v ich predvedení nás vracia aj do novinársky krásnej doby, keď recenzia na koncert vedela vyvolať vášnivé diskusie. Jednou časťou sa tak román stáva aj nostalgickou spomienkou na žurnalistiku starých čias. Je to však len jedna z mnohých melódií, ktoré v tomto mnohohlasom románe zaznievajú.
Vďaka prekladateľovi Adamovi Bžochovi zostáva náročná jazyková polyfónia zachovaná, keďže text sa pohybuje medzi špecializovanou hudobnou terminológiou, impresionistickým básnickým jazykom zachycujúcim krajinu, drsnou vojnovou situáciu či banalizujúcimi dialógmi o láske a vzťahoch. Sám holandský autor Erik Menkveld (1959–2014) využíval jazyk aj ako novinár, organizátor kultúrneho života či básnik (vydal tri básnické knihy). Biografický román Veľké mlčanie je jeho jedinou prózou.
Holandská literárna kritička a vdova po autorovi Erikovi Menkveldovi Maria Vlaar s prekladateľom Adamom Bžochom predstavia knihu Veľké mlčanie vo štvrtok o 18. h v kaviarni Next Apache na Panenskej ulici v Bratislave.
