Peter Krištúfek je autor deviatich prozaických kníh a zbierky poézie. Pracuje ako scenárista a režisér, za svoju literárnu, filmovú a televíznu tvorbu získal viacero ocenení. Novela Ema a Smrtihlav, ktorá vyšla vo vydavateľstve Artforum, rozpráva príbeh malého Šimona. Chlapec sa musí skrývať v chlieve u priateľky svojej matky a von môže vychádzať iba počas mesačnej noci na zadný dvor. Nemá pri sebe nič, okrem niekoľkých obrázkových časopisov. Reklamu na pleťový krém, fotografiu motýľa a starú pieseň, si Šimon premieta do snov, ktoré mu pomáhajú ťažké časy prežiť.
Kolorit doby v detailoch
Knižka nekĺže po povrchu. Na základe denných rituálov Šimonovej mamy, nazeráme bližšie na vtedajší život Židov v Bratislave. Kolorit doby vystihujú aj slová obľúbenej piesne nemeckých vojakov Lili Marleen či zakázanej maďarskej piesne Smutná nedeľa, známej ako „hymna samovrahov“. Do deja sú zaradené úryvky z dobových časopisov. Do akej miery čerpal autor inšpiráciu z archívov, je otázne.
Peter Krištúfek je totiž známy tým, že fikciu často skladá na podklade reálnych skutočností, a na druhej strane skutočnosť, opatrne vkladá do fikcie, aby ju nijak nedeformoval či neohýbal. Nebolo tomu inak, ani v tomto prípade, na čo sa rozhodol aj upozorniť v úvode knihy, aby si čitatelia nezamieňali príbeh so skutočným. Je však jasné, že podobných príbehov detí, ktoré sa v čase vojny museli skrývať, je určite mnoho.
Svet snov a reality splynú v jedno
Už v predchádzajúcich dielach môžeme badať, že autor nenecháva postavy či miesta náhodne „pohodené“ v kontexte. Z precízne budovaného deja sa aj v tomto príbehu postupne vynárajú rôzne súvislosti. Spisovateľ nás hravo vtiahne do sveta snov a reality, ktoré do seba zapadajú tak majstrovsky, že nevychádzame z údivu.
Knižka, ktorá si zaslúži pozornosť
Krištúfkova literárna tvorba sa vyznačuje kvetnatými detailnými opismi obrazov a zvukov, ktoré dodávajú textu neopakovateľnú atmosféru. Svoje kvality potvrdzuje aj v novele Ema a Smrtihlav. Čitateľ môže doslova počuť upokojujúci šum mora, ako aj cítiť napätie z hlasných krokov generála.
Spisovateľ neponúka suchý výpočet udalostí druhej svetovej vojny. Do minulosti nazerá cez „hľadáčik“ obyčajných ľudí, a tak sa vieme do krutej doby ľahko vcítiť, aj keď sme vojnu na vlastnej koži nezažili. Po prečítaní neostáva trpký pocit, aký sa zväčša dostaví pri ťažkých témach. Naopak, príbeh vlieva nádej a vieru v lepšie časy, nech sa deje čokoľvek. Máme totiž vlastnú fantáziu, ktorá nás dokáže zachrániť aj pred tým najhorším.
Novela by pokojne mohla slúžiť aj ako scenár k filmu. Okrem toho, že interpretuje krutú dobu druhej svetovej vojny na Slovensku, otvára tému utláčania menšín, ktorá je žiaľ stále aktuálna. Kniha má výpovednú hodnotu aj pre ďalšie generácie a svojím unikátnym grafickým spracovaním z dielne Pala Bálika, rozhodne patrí do zbierky každého bibliofila.
Magický krst
Nápaditú knižku pokrstil pieskom prozaik, publicista a literárny kritik Kornel Földvári, na magický dátum 11.11. v bratislavskom kníhkupectve Artforum. Krst moderoval Dado Nagy, a na vibrafóne ho sprevádzal hudobník Stroon. Nechýbala ani šarmantná asistentka „Ema“ v žltých plavkách s krabičkou krému, ktorá oživila príbeh priamo medzi regálmi kníh.
Krištúfkov Dom hluchého v britských kníhkupectvách
Peter Krištúfek v polovici októbra absolvoval britské mini-turné po literárnych festivaloch, kde prezentoval anglický preklad svojho románu Dom hluchého. The House of the Deaf Man, pred nedávnom vyšiel vo vydavateľstve Parthian.
Dom hluchého je historicky prvá slovenská kniha, ktorá vyšla v oficiálnom britskom vydavateľstve. Z pultov kníhkupectiev vo Veľkej Británii, sa tak môže sa tak dostať do rúk bežných čitateľov. „Je veľmi príjemné vidieť svoju knihu v kníhkupectvách Waterstones alebo Foleys,“ uviedol Peter Krištúfek.