„Materská rutina ma po čase začala dláviť. Každá tvorivá matka začne pri svojich drobcoch niečo zo zúfalstva robiť. Jedna vyšíva, druhá namaľuje plot na zeleno, ja som si sadla k počítaču a písala knihu pre deti.“ Rodáčka z Prešova nadviazala na svoje skúsenosti z televízie a rozhlasu, kde pracovala už od pätnástich. Ako dramaturgička a scenáristka programov pre deti a mládež mala totiž s touto cieľovou skupinou niekoľkoročné skúsenosti. „Knihu som doslova a do písmena vypľula. A spolu s ňou ďalšie tri.“
Do vydavateľstva však poslala len rukopis o malom Ondríkovi a jeho psích láskach. Ešte predtým ho dala prečítať mame a svokre a nekompromisne povyhadzovala všetky pasáže, ktoré ju samu nudili. Pri výbere vydavateľstva netrochárčila. Stavila na Albatros, jedno z najväčších českých nakladateľstiev detskej literatúry. Knižku sa debutujúcej autorke nielen rozhodli vydať, ale aj preložiť do češtiny. „Čítala som svoju knihu aj v češtine a bolo to veľmi zvláštne. Akoby ju písal iný človek,“ priznáva autorka.
Keď sa stretnú debutantky
Pri tvorbe stoštyridsaťstranovej knihy dostalo šancu aj ďalšie neznáme meno. Ľudmila Letkovská sa podpísala pod pútavé ilustrácie, akoby z minulého storočia. „Ľudka kreslí krásne retro, ktoré sa k mojej knihe, kde okrem jedného mobilu nenájdete žiadne výdobytky techniky, veľmi hodí. Sme obidve Prešovčanky a keď mi poslala ukážkové ilustrácie, vedela som, že sú to tie pravé. Išla z nich pohoda, boli mäkké a pozitívne,“ hovorí Zuzana, ktorá mladej ilustrátorke poslala zopár fotografií, aby vedela, ako vyzerajú pudlíky, o ktorých sa v knihe píše. „Len hlavná postava – Ondrík – mala pôvodne na jej kresbách strapaté vlasy. Aby sa zhodovala jeho podoba s knihou, musela ho ostrihať.“
Od odoslania rukopisu do nakladateľstva po vydanie knihy prešiel rok. Zuzana prirovnáva pocity pri vydaní knihy k tretiemu pôrodu. "Bola som dojatá, aj môj manžel. Odovzdala som sedemdesiatpäť strán textu a zrazu som v ruke držala kus knihy v tvrdej väzbe.“
Brzda a kotva
Keďže Zuzanin manžel je často mimo domu, s deťmi trávi viac času ona. K počítaču si však cez deň nesadá, radšej sa venuje svojim drobcom. „Isteže, keď dostanem nejaký nápad, hodím ho do počítača, inak by som ho hneď zabudla. Prípadne si myšlienky zapisujem. Tie najlepšie prichádzajú, keď zaspávam, ale bez poznámky po nich ráno v mojej hlave niet ani stopy.“
Foto: Albatros
Zuzanin tvorivý čas prichádza večer, keď Filipa a Zorku uloží spať. Najlepšie sa jej však píše ráno. „Vstanem o tretej a píšem do šiestej, kým sa deti zobudia. Potom idem bez problémov do práce,“ chváli svoj „škovránčí“ život Zuzana, zatiaľ čo my sovy, ktoré svet začíname vnímať až okolo desiatej predpoludním, len ticho závidíme. „Vždy som to robila. Aj na skúšky som sa učila ráno, aj na tréningy modernej gymnastiky som bez problémov vstávala skoro ráno,“ zdôveruje sa bývalá športovkyňa.
Keď Zuzana na základnej škole skončila s aktívnym športom, rodičia jej kúpili psa, pudlíka Lady. Jeho nástupcovia, pudlíky Borka, Alex a sučka nemeckého ovčiaka Kyra, sa stali hlavnými postavami príbehu Mami, kúp mi psa! Aj dnes má v dome na Záhorí sučku Titi z útulku. V rýchloobrátkovom živote ju totiž okrem detí len tento nemý tvor dokáže zastaviť. „K svojmu hektickému životu potrebujem brzdu a kotvu. Už sa mi stalo, že som nevystihla ten správny moment, keď sa mám zastaviť, a pracovala som takmer do bezvedomia. Pes ma dokáže upokojiť a vytrhnúť z práce. Musím sa vrátiť domov a ísť s ním na prechádzku…“
Kniha má obrovskú moc
Tak ako ona bola v detstve nadšenou čitateľkou rozprávok Pavla Dobšinského, Kristy Bendovovej či Nataše Tanskej, aj svoje deti Zuzana vedie ku knihám.
„Vedia, že ak po nejakej zatúžia, vždy sa na ňu nájdu peniaze. Máme čítacie rituály – každý večer so Zorkou aj s Filipom prečítame jednu knihu. Samozrejme, nie Annu Kareninovú, ale nejakú útlu detskú publikáciu. Vybrať však kvalitu na pultoch kníhkupectiev je dnes umením. V detskej literatúre text neraz prebijú obrázky a keď sa začítate, zistíte, že obsah je mizerný. Kúpila som už zle preloženú knihu s čechizmami či s gramatickými chybami… Bolo vidieť, že sú šité horúcou ihlou. To ma potom mrzí, pretože knihy sú pre deti veľmi dôležité. Až sa bojím povedať ako veľmi. Mnoho z nich nemá šťastie žiť v normálnych rodinách a čítanie je pre nich únikom do iného sveta. Kniha ich podrží, povzbudí, zasiahne, ukáže im cestu. Môže doslova zachrániť niekomu život. Má obrovskú moc.“
Zuzana Štelbaská
Narodila sa 21. augusta 1978 v Prešove. Od pätnástich rokov pracovala v médiách. Napísala desiatky televíznych scenárov pre detské a tínedžerské programy v Slovenskej televízii. Predtým pripravovala mládežnícke relácie v súkromných rádiách. Po štúdiu angličtiny, estetiky a dejín umenia na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity začala pracovať ako dramaturgička STV v Košiciach, neskôr prešla do Bratislavy. Je autorkou rozhlasovej hry pre mládež Za pokus nič nedáš, ktorá uspela v súťaži Slovenského rozhlasu pre autorov do 35 rokov. V súčasnosti pracuje ako šéfdramaturgička magazínu Reflex v TV Markíza. Je vydatá, s manželom, so synom Filipom (5) a s dcérou Zorkou (2) žije vo Vysokej pri Morave. Kniha Mami, kúp mi psa!, ktorá vyšla v tomto roku, je jej autorský debut.
