U nás sa čarovalo dávno pred Potterom

Etnologička Katarína Nádaská napísala dve zaujímavé knihy o histórii života na Slovensku: Čary a veštby - Mágia v ľudovej kultúre Slovenska a Čím žila slovenská rodina - Rodinné tradície a slávnosti v našej ľudovej kultúre (Fortuna Libri).

14.12.2014 16:00
debata

Reprezentačné knižky ilustroval Martin Kellenberger. Obe publikácie sú napísané živým štýlom, plným epizód, príkladov, citácií a výkladov o živote najmä na vidieku.

Katarína Nádaská: Čary a veštby - Mágia v... Foto: Fortuna libri
Čary a veštby Katarína Nádaská: Čary a veštby - Mágia v ľudovej kultúre Slovenska

Slovensko je veľmi pestrá krajina, geograficky bohato členená, dejinnými udalosťami poznačená, a tak na každom kroku sa nachádzajú iné zvyky a iné tradície, v každej doline a na každej rovine, pri každej rieke je nielen iná príroda, ale aj iné príslovia, pesničky, rituály. Katarína Nádaská hovorí, že z vedeckých výskumov v teréne má napríklad len o svadbách toľko materiálu, že by to vystačilo na ďalšiu knihu. V každej dedine si svadbu opriadli inými postupmi a magickými obradmi. Podobne to je aj s pohrebmi, krstinami, rôznymi sviatkami a udalosťami. Z knižky sa dá dozvedieť aj o štúdiu na Slovensku, o tradícii maturitnej zelenej stužky, o tom, čo je to imatrikulácia, ako sa rukovalo na vojnu, ako sa rodilo, ako sa hrali deti a podobne.

V kapitole o vojenčine je uvedená napríklad aj pesnička: „Šablička brúsená, to je moja žena, ona ma vyseká, až bude potreba.“ Šable už vyšli z módy, ale pieseň žije. A cez texty o rodine a mágii sa zachová množstvo faktov z minulosti. Dnes sa už napríklad čaruje len v príbehoch Harryho Pottera, ale Slovensko bolo ešte donedávna eldorádom bosoriek a bosorákov. Čarovalo sa, uriekalo, veštilo a zaklínalo vo veľkom. Nádaská venovala aj tejto oblasti života na Slovensku bohatý výskum. Zozbierala rady a rôzne liečiteľské postupy.

Knižky sa dobre čítajú, človek sa nestačí čudovať, čo sa všetko dialo, čomu ľudia verili a ako si život ozvláštňovali. Napríklad snažili sa chorobu vystrašiť, a tak sa jej zbaviť. Človek postihnutý lišajom alebo epilepsiou mal skočiť pred východom slnka do potoka, spôsobiť chorobe šok a prinútiť ju na útek z tela. Bolo v tom veľa naivity, viery v nadprirodzené sily, ale zároveň sa všetko stavalo na veľkom kontakte s prírodou, na duchovne, viere a to bolo krásne.

Ľudia napríklad verili, že ak sa postavia na miesto, kde sa dúha dotýka zeme, vypije im krv. Dosť strašidelná prognóza, ale – také miesto ťažko nájsť! Všetko to asi vymýšľali miestni básnici, ktorí prirodzene pracovali s fantáziou a zveličením. Cítiť to aj v kapitole Mágia v službách lásky a erotiky. Tam sa dočítame aj dosť „šteklivé“ návody na získanie náklonnosti vyvolenej osoby: Chĺpky z p… zapiecť do pagáčov – a podobné rady! Zúfalci v láske z toho však môžu aj čerpať.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #mágia #etnológia #čarovanie #veštby #ľudové tradície na Slovensku