Foto: Csy
Ide o pohľad na obdobie budovania socializmu 50. rokov 20. storočia z hľadiska koncepcie ženskej emancipácie a rodových vzťahov obsiahnutých vo vizuálnych posolstvách. Vychádzajúc z predpokladu, že vizuálna prax je ovládaná mocenskými systémami, na vizuálno je v publikácii nahliadané ako na inštrument, ktorý je produktom a reprezentantom konkrétnych subjektov, sociálnych síl a ideológií.
Nejde o nostalgické spomínanie ani o rozpamätávanie sa na nespravodlivosti či o heroizáciu žien budovateliek, skôr sa riešia otázky súvisiace s konštruovaním ženskej a mužskej identity.
Čo znamenal pojem „nová“ žena? Aká bola jej rola? Ako a kým bola konštruovaná rodová politika? Ako sa prostredníctvom reprezentácií (spolu)konštituovali „nové“ typy ženskosti? Ako sa prejavil emancipačný koncept vo vizuálnej kultúre, v spôsobe zobrazovania? Ako sa na konštrukcii ženskosti a mužskosti podieľali vizuálne zobrazenia?
Napokon otáznik a ambivalentnosť v názve publikácie odkazujú na vnútorné kontrasty a paradoxy medzi ideológiou a každodenným životom žien (a mužov). Sú dôkazom rozporu medzi konceptom rovnosti mužov a žien, ktoré na jednej strane získali vo verejnej sfére svoje pracovné pozície a politické funkcie, na druhej strane zostali aj naďalej pod dohľadom mocenských štruktúr.
